Dušan Mitana photo 1

Dušan Mitana

9. 12. 1946
Moravské Lieskové
—  22. 5. 2019
Bratislava

Komplexná charakteristika

Poviedky, novely a romány popredného slovenského prozaika Dušana Mitanu charakterizuje kontrastné až absurdné spojenie všedného príbehu či zážitku s prvkami napätia, hyperboly, tajomstva a snov. Postavy jeho textov sa pohybujú medzi zjavným, racionálnym a tušeným, iracionálnym a transcendentálnym rozmerom ľudského bytia; ale i medzi tým, čo sa v konvenčnej spoločnosti charakterizuje ako normálne“ a patologické“. Mitana – so svojím záujmom o sujet s tajomstvom alebo kriminálnou zápletkou, o erotiku a o metafyzické a náboženské problémy bytia – bol preto z hľadiska komunistického materialistického svetonázoru“ a vzornej morálky“ určite autorom pre režim nepohodlným. Svoje poviedky začal uverejňovať v generačnom časopise Mladá tvorba. Na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov spolu s Dušanom Dušekom a inými predstavoval novú vlnu v slovenskej próze: ... keď začali vychádzať prvé preklady južanov“ – Borgés, Cortázar, Márquez ergo literatúra tzv. magického realizmu, hneď nám bolo jasné, kde je sever – písali ako my.“ (In: Peter Darovec, Vladimír Barborík: Mladá tvorba. Časopis po čase, 1996). Knižne debutoval zbierkou poviedok Psie dni (1970), v ktorej sa prostredníctvom tematicky rôznorodých príbehov zamýšľa nad zmyslom ľudskej existencie a jej absurdným rozmerom. Novela Patagónia (1972) je príbehom mladého človeka, ktorý sa búri proti zaužívaným spoločenským konvenciám a hľadá si vlastný životný priestor. Zdanlivá všednosť príbehov zo zbierky Nočné správy (1976) kontrastuje s ich tajomnou alebo iracionálnou pointou. V čitateľsky pútavom spoločensko-psychologickom románe Koniec hry (1984) Mitana na pozadí komorného príbehu o zločine a treste, vine a priznaní zasahuje individuálnu i spoločenskú morálku posledného desaťročia totalitného režimu. Príbeh úspešného režiséra, ktorý v afekte zabije svoju manželku, autor odvážne situuje do konkrétnych reálií a do zákulisia bratislavskej umeleckej society, ktorej nastavuje krivé zrkadlo. Poviedková zbierka Na prahu (1978) predstavuje charakteristický výber z viacerých knižne i časopisecky publikovaných próz. Literárny kritik Peter Zajac v súvislosti s ňou hovorí o dvoch druhoch mitanovských poviedok: 1. o smrtiacich“ poviedkach, v ktorých zlyháva racionálny, kauzálno-logický výklad javov alebo afektívno-citová integrita hrdinu a v ktorých dochádza k impulzívnemu až pudovému hodnoteniu situácií; 2. o životodarných“ poviedkach, v ktorých prevláda súlad medzi vnímajúcim rozumom a vnímaným afektom. Zbierka básní Krutohory (1991) a kniha esejí a poviedok Hľadanie strateného autora (1991) vychádzajú už v postkomunistickom období. Tá druhá je autorovou výpoveďou o jeho poetických východiskách a filozofickom chápaní sveta. Zbierka Slovenský poker (1993) ponúka všehochuť poviedok, ktoré zjednocuje typicky mitanovské racionálno-iracionálne vnímanie skutočnosti, okorenené kvázi-naivnou autenticitou, metafyzikou, paródiou na súčasné spoločenské pomery a erotikou. Najnovšími knihami sú autorský poviedkový výber Prievan (1996) a básnická zbierka Maranatha (1996), v ktorej nadväzuje na svojráznu konfrontáciu rôznych náboženských predstáv o svete, bytí, dobre a zle, živote a smrti, a rôznych od seba vzdialených kultúr, ktorá dominuje i v jeho posledných prozaických textoch.

Jana Fábryová