Počas svojho pôsobenia vo vydavateľstve Mladé letá vytvoril rad leporel a textovaných omaľovačiek, ktoré vyšli aj vo viacerých cudzojazyčných vydaniach (Letíme vesmírom, Na tom našom dvore, Skúpy Macko, Kolo, kolo mlynské, Čo sa sníva mrožovi, Išiel Capko na jarmok, Medzi vtákmi, Medzi zvieratkami, Nakreslím si dom a Moja škôlka). Ťažisko jeho aktivity v literatúre pre deti a mládež však spočíva v organizačných iniciatívach, predovšetkým v založení BIB-u (Bienále ilustrácií Bratislava, 1967). Práve to ako jeho generálny sekretár priviedol k vysokému medzinárodnému postaveniu a súčasne jeho prostredníctvom pomáhal začleňovať slovenskú ilustračnú školu do medzinárodného kontextu. Na základe tohto úspechu ho IBBY (International Board on Book for Young People), medzinárodná nevládna organizácia pôsobiaca v rámci UNESCO, prizvala na spoluprácu na svojich projektoch. Jeho organizačný talent a zmysel pre kultúrnu diplomaciu boli dôvodom, že ho v r. 1978 zvolili za predsedu prestížnej poroty pre udeľovanie Ceny H. Ch. Andersena a na kongrese v Tokiu r. 1986 aj za prezidenta IBBY. Keď ho v roku 1986 na kongrese v Tokiu zvolili za prezidenta IBBY, pridal k výroku jej zakladateľky Jelly Lepmannovej z roku 1953: „Dajte mi knihy, dáte mi krídla!“ vlastné želanie: „Najkrajšie deťom“. Toto predsavzatie mal na zreteli nielen počas štyroch rokov v čele tejto organizácie. Zápalisto pri rôznych príležitostiach pripomínal, že kto dá deťom knihy, akoby im zadovážil aj krídla na lietanie. Práve na poste prezidenta IBBY sa stal nenahraditeľným propagátorom slovenských ilustrátorov a autorov kníh pre deti a mládež. Ako generálny riaditeľ BIB-u garantoval vysokú profesionálnu úroveň tohto jedinečného svetového kultúrneho podujatia. Okrem toho sa autorsky podieľal na realizácii niekoľkých knižných publikácií, zostavených z výtvarných diel Kolomana Sokola a z veršov M. Haľamovej. Za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky mu jej prezident Ivan Gašparovič 1. januára 2008 udelil Pribinov kríž II. triedy.
