Edmund Hlatký photo 1

Edmund Hlatký

15. 7. 1954
Dačice (ČR)
Žáner:
próza

Napísali o autorovi

Literárny talent Edmunda Hlatkého je determinovaný najmä hlbokou intuíciou, prenikavým intelektom a priam posadnutosťou po pravde korešpondujúcej so situáciou súčasného človeka. Tieto vlastnosti sú viditeľné v oboch novelách a prejavujú sa najmä v myšlienkovej polyfónnosti, ktorá je zovretá v pevnom prozaickom tvare. To značí, že máme do činenia s literatúrou, ktorá chtiac či nechtiac syntetizuje súčasné prozaické úsilia a nepochybne je novou kvalitou vo vývoji našej prózy, v ktorej sa otvorene, ľudsky a občiansky angažovane nastoľujú najzásadnejšie otázky o situácii človeka v storočí, ktoré prekonalo búrlivý sociálny rozvoj a ktoré protirečivo smeruje do nezvyčajne zložitých podmienok na život.

Alexander Halvoník

Edmund Hlatký v titulnej poviedke knihy Jesenný opar sugestívnym spôsobom reflektuje svoju skúsenosť s vyradením z diania spôsobeným chorobou a vo Viziónii v ostrejšom tóne svoje vytriezvievanie z poprevratových ilúzií. V knihe Iní ľudia sa zatiaľ ako jediný prozaik odhodlal mapovať zmeny vo vedomí najrôznejších ľudí, ktoré si vynucuje nová spoločenská situácia.

Viliam Marčok

Poviedková zbierka Abraka dabraka viac ako predchádzajúce knihy počíta s čitateľom a s jeho čitateľskými potrebami. U Hlatkého si však jednoducho treba zvyknúť na to, že jeho prózy rozprávajú príbehy, ktoré sa odohrávajú na pozadí každodenného života, resp. pod jeho povrchom – vo vnútornom svete jednotlivca so všeľudským svedomím. A schopnosť vtiahnuť čitateľa do tohto sveta je úloha neľahká. Tomu zodpovedá aj spôsob, akým sa Hlatký zhostil tejto úlohy. Postmodernistické odkazy na svoje a cudzie texty, citácie, synkretizácia žánrov a slohových štýlov uvádzajú čitateľa do sveta, v ktorom všetko so všetkým nejako súvisí. Popri tom využíva priame oslovenie čitateľa rozprávačom príbehu, vyberá dôverne známe miesta (ulica, krčma, súkromie bytu) a využíva intímne formy listu, denníkového zápisku či spovede. Pri interpretácii sveta autor stavil na mýtus. Poviedky sa odohrávajú na pomedzí reálneho času a mýtického pračasu. Problematika zla, trestu a viny nachádza svoje vyjadrenie v mytologických reláciách prvotného hriechu, jeho historickej interpretácii a mocenskej manipulácii až po snahu súčasníka odhaliť pravdu a skutočnú „históriu  vecí“ a oslobodiť tak ľudstvo od predsudkov, krívd a neprávostí. (...) Prednosť Hlatkého knihy Abraka dabraka nespočíva len v dôsledne cizelovanom texte, v jazykovom prejave, ktorý „odsýpa“, ale aj vo vytrvalosti a urputnosti volania po zmene a náprave sveta. To, čo niektorí Hlatkého tvorbe snáď aj vyčítajú, t. j. abstraktnosť, filozofickosť so sklonom k ezoterike, absenciu príbehu v tradičnom ponímaní či vysokú intelektuálnosť, možno považovať za charakteristiky, ktoré jeho textom vtláčajú pečať jedinečnosti a non-koformizmu.

Marek Kopča

Hlavnými postavami knihy Abraka dabraka sú väčšinou nevýrazní, malí ľudia všedného dňa, trpiaci rôznymi paranojami, znepokojivými predstavami či stihomamovými myšlienkami. Vedomie nejasnosti vlastnej identity, akejsi nadradenej, tušenej sily nad životom jednotlivca, dôkladné prekreslenie vnútorného sveta postáv – to všetko sú znaky dominujúce každej z poviedok. Hlatký je autor s prenikavým postrehom, pozorovateľ, chápateľ aj odôvodňovateľ ľudského konania. Jeho postavy nie sú heroické, no práve preto dokážu až bolestivo presne poukázať na to, čoho sa niekde v najskrytejšom vnútri sami bojíme. Hlatkého majstrovstvo – ustavičné objavovanie nového zmyslu v prečítanom, až desivá psychologizácia a invencia myšlienok – sa najkomplexnejšie prejavuje v titulnej poviedke Abraka dabraka. Až vizionársky pôsobiaci príbeh, ktorého zápletku tvorí ustavičný „boj“ medzi mysterióznymi bytosťami je viacrozmernou metaforou vzťahujúcou sa na celý ľudský život, vzťah muža a ženy ponúkajúci večné otázky. (...) Autorov špecifický štýl sa však prejavuje rovnako výrazne v každej zo šiestich poviedok. Napriek zložitosti myšlienok je autorovo písanie vyzreté a presne cielené, takže Edmund Hlatký sa nevychyľuje od presne stanoveného cieľa, ku ktorému sa dostáva v jednotnom tempe s úmyselnými (ne)odbočeniami.

Veronika Svoradová