Edmund Hlatký photo 1

Edmund Hlatký

15. 7. 1954
Dačice (ČR)
Žáner:
próza

Stručná charakteristika

Dvojnovela História vecí (1988) bola v čase svojho publikovania udalosťou nielen pre svoj ľudsky hlboko prežitý a autorsky individualizovaný sloh a ním stvárnený svet, ale najmä preto, že v tomto diele autor s bezprostrednou otvorenosťou a jasným epickým jazykom podal históriu vecí zamlčiavaných, ba vykázaných na dlhé desaťročia z literatúry. Kľúčové témy literárnej reflexie – viera, kresťanský i prosto ľudský kríž, človek a jeho kolízie s ľuďmi v náročnom prostredí tzv. ľudovej armády boli, filtrované oficiálnou ideológiou, pre hodnotné literárne spracovanie nepoužiteľné. Hlatký ich nanovo pre literatúru objavil – či v uvedených pomeroch zachránil – a to tým, že ich stvárnil s odzbrojujúcim filozofickým údivom ako svet neznámy – „povinný“ pátos mu nahradil svieži aristotelovský éthos v zmysle kultúrnej identity osôb, situácií a faktov. Práve tým, ako to neskôr sám povedal, „prezradil svoje sociálno-psychologické postavenie vo svete a svoju určujúcu povinnosť“ pomenúvať neuralgické hodnoty doby, a stal sa autorom, ktorý reflexívnym stvárnením témy a literárnym obrazom jej postavenia v kultúrnom prostredí programovo a s plným humanistickým nasadením napráva skreslenia mediálnych a ideologických manipulácií s človekom. Nasledujúce tri poviedkové zbierky Jesenný opar (1999), Iní ľudia (2000) a Sláva a tajomstvo (2001) na úspešný debut v mnohých ohľadoch nadviazali, no pre svoju miestami prehnanú analytickosť, percepčnú náročnosť a v istom zmysle aj tematickú uzavretosť nevyvolali ohlas porovnateľný s prvotinou.

Peter Valček