Elena ŠOLTÉSOVÁ, obč. m. Elena Maróthyová. R. 1865 – 66 navštevovala nemeckú školu vo Veľkej na Spiši, 1866 – 67 absolvovala štúdium na nemeckom dievčenskom ústave v Lučenci. Do vydaja v januári 1875 bývala s rodičmi v Ľuboreči, potom žila trvalo v Martine, kde sa zapojila do verejnej činnosti: od 1880 členka výboru a 1885 – 1927 čelná predstaviteľka spolku Živena, kde organizovala emancipačné, kultúrne a sociálne hnutie slov. žien, školstvo, časopisectvo pre ženy. R. 1885 spolupôsobila pri vydávaní almanachu Živena, redakčne i autorsky sa zúčastnila na vydávaní troch ročníkov Letopisu Živeny, 1910 založila časopis Živena, ktorý zväčša sama redigovala. V literárnej tvorbe sa usilovala o realistické stvárnenie skutočnosti. Písala umelecko-dokumentárnu a fiktívnu prózu, poznačenú romanticko-sentimentálnymi prvkami. Debutovala novelou Na dedine (1881). V próze Umierajúce dieťa (Živena, 1885) zachytila chorobu a smrť svojej dcéry Elenky. Autorka románu Proti prúdu (1894), próz V černickej šole (1891), Prvé previnenie (1896), Popelka (1898), Za letného večera (1902). Po dlhšej odmlke sa do literatúry vrátila až 1913, pod názvom Môj syn uverejňovala v Živene (1913 – 17) spomienkovo-reflexívne zápisky Moje deti (1923 – 24). Napísala memoáre o sebe Sedemdesiat rokov života (1925). Jej prozaické práce vyšli súborne pod názvom Sobrané spisy Eleny Maróthy Šoltésovej 1 – 6 (1921 – 25), viaceré boli preložené do češtiny, francúzštiny, chorvátčiny, maďarčiny a slovinčiny. Mimoriadne cenné sú jej literárnokritické úvahy, v ktorých hodnotila tvorbu spisovateľov a spisovateliek, najmä Timravy. Jej literárnokritické state vyšli súborne pod názvom Pohľady na literatúru (1958).
