Eliáš Láni (Lányi)

Slovenské Pravno
—  15. 11. 1618
Bytča
Pseudonym:
Petrus Petschius

Životopis autora

Eliáš LÁNI bol slovenský básnik, náboženský spisovateľ, cirkevný hodnostár, zakladajúci a vysoký hodnostár evanjelickej cirkvi, vzdelanec, podporovateľ kultúry, považovaný za zakladateľa tlačenej homiletickej tvorby. Písal aj pod psuedonymom Petrus Petschius.
Po absolvovaní škôl v Turci, v Strážkach na Spiši, kde po vysvätení za kňaza (1594) pôsobil ako učiteľ, bol od r. 1595 rektorom v Jelšave, r. 1597 v Mošovciach ako evanjelický kazateľ, v r. 1602 – 1608 zastával funkciu turčianskeho seniora; získal si postupne podporu celého Horného Uhorska. Vypracoval nové zákony turčianskeho kontubernia, ktoré turčiansky župan Peter Révay v r. 1602 potvrdil. Palatín Juraj Thurzo ho v r. 1605 povolal do Bytče za riaditeľa tamojšieho lýcea a za vychovávateľa jeho syna Imricha. V r. 1608 sa stal palatínovým dvorným kazateľom i osobným radcom a bol zvolený za trenčianseho seniora. Najvýraznejšou oblasťou Lániho náboženských i politických aktivít boli jeho snahy o zabezpečnie organizačnej nezávislosti evanjelickej cirkvi v Uhorsku. Vyzýval uhorské stavy (po uzavretí tzv. viedenského mieru 1616), aby sa zasadili za potvrdenie náboženskej slobody. Na žilinskej synode v r. 1610 bol zvolený do funkcie superintendenta Oravskej, Liptovskej a Trenčianskej stolice. Dohody obhajoval pred ostrihomským arcibiskupom Františkom Pongrácom, neskôr i Petrom Pázmányom. Obrana proti Pázmányovmu útoku sa zachovala pod názovm Malleus peniculi papisici – Kladivo na pápežský kyjak (1612). Spolu s I. Abrahamidesom a S. Melikom preložil Lutherov Katechizmus (Katechizmus D. M. Luthera z nemeckého jazyka na slovenský přeložený od troch super attendentův), venoval ho manželom Thurzovcom, ktorí ho r. 1612 vydali tlačou. Okrem náboženských spisov písal aj humanistické traktáty. Známy je traktát o ideálnej vrchnosti. Kázáni pohřební. Při Pohřbu... p. Jiřího Thurzy. Predniesol ho ako kázeň na pohrebe Juraj Thurzu v r. 1617, v tom istom roku vyšiel v Prahe tlačou a bol preložený do maďarčiny.
Z básní sa zachovalo len torzo, desať básní a jedna motliba, napr: Auvech, Běda mně hříšnici, Hospodine, ochráne náš, Ač mne Pán Bůh ráči trstati a i. vďaka tomu, že boli uverejnené v dielach iných autorov. Takmer všetky zachované diela sa tiež dostali do spevníka Cithara sanctorum.