Elo Šándor

8. 3. 1896
Vrbové
—  9. 1. 1952
Bratislava
Pseudonym:
Dušan Lipnický, Ján Kmec, Jano Ozembuch, Kabanček, Kabanec

Životopis autora

Elo ŠÁNDOR v r. 1911 – 14 vyštudoval obchodnú akadémiu v Kolíne, od 1919 po návrate z bojísk prvej svetovej vojny pracoval ako bankový úradník v Novom Meste nad Váhom, 1919 – 24 ako úradník vo Figare v Trnave, 1924 – 26 ako bankový úradník v Bratislave, 1926 – 32 v Košiciach, 1932 – 44 znova v Bratislave, 1945 – 52 riaditeľ Investičnej banky v Bratislave. R. 1939 väznený v Ilave, 1944 účastník SNP, 1944 – 45 žil v ilegalite na kopaniciach v okolí Vrbového. Debutoval divadelnou hrou Pán otec Kašník (1922), ale ťažisko jeho tvorby spočívalo v humoristickej próze, r. 1927, 1929 a 1931 vydal 3 zv. príbehov Sváko Ragan z Brezovej (televízna adaptácia 1978), životopis Pamäti náhradného učiteľa (1929); humoristické anekdoty, pričom od 2. polovice 30. rokov jeho tvorba nadobudala prvky politickej satiry: Od Laborca, Hornádu, od Váhu i od Dunaja (1930), Figliari (1933), Rozmarné historky (1935), Zákonodarci (1936), Byrokrati, Pozor na mužov (obe 1945), Rozprávky z priečinka, Panská nemoc (obe 1946). Písal politickú ľavicovo orientovanú publicistiku a reportáže: Moje dojmy z ciest po ZSSR (1936), Bratislava – Moskva (1937), memoárovú knihu Lesná správa (1946) a reportáž s názvom Ilava (1947). Jeho tvorbu dopĺňajú súkromné a príležitostné tlače, bol aj autorom odborných ekonomických úvah a publicistických politických komentárov.