Ema Panovová

29. 7. 1925
Holíč
Žáner:
literárna veda

Životopis autora

V r. 1937 – 44 študovala na gymnáziu v Skalici, r. 1945 – 46 na Filozofickej fakulte Slov. univerzity v Bratislave, r. 1946 – 47 filológiu na univerzite v Petrohrade, r. 1947 – 51 na Lomonosovovej univerzite v Moskve. V r. 1951 – 54 odborná asistentka na Katedre ruského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Slov. univerzity, od r. 1954 odborná pracovníčka v Čs.-sovietskom inštitúte SAV, v r. 1964 – 73 v Ústave svetovej literatúry a jazykov SAV, od r. 1973 pracovala v Literárnovednom ústave SAV v Bratislave. Výrazná osobnosť slov. rusistiky. Zaoberala sa slov.-ruskými literárnymi vzťahmi 19. a 1. polovice 20. stor., pričom sa zameriavala na komparatívny výskum a súvislosti medzi poetikou ruských a slov. autorov. Debutovala publikáciou Z ohlasov ruskej a sovietskej literatúry na Slovensku (1961). Ďalšie diela: Puškin v slovenskej poézii do roku 1918 (1966), Vzťahy a konfrontácie (1977), monografia Ruská sovietska poézia na Slovensku 1918 – 1938 (1983), Stopäťdesiat rokov slovensko-ruských literárnych vzťahov (1994). Spoluautorka zborníka Medziliterárny kontext slovenskej socialistickej literatúry (1977). V odbornej a periodickej tlači publikovala množstvo štúdií, článkov a recenzií.

Na dôchodku sa zaoberala zhromažďovaním materiálov a informácií o koncentračnom tábore Ravensbrück, kde pred koncom vojny  zahynula jej matka. Pripravila výstavu, ktorej časť dnes tvorí súčasť expozície v tomto bývalom tábore smrti.