Emil Benčík vstúpil do literatúry ako študent lyrickými veršami a miniatúrami. Lyrický náboj je charakteristický aj pre jeho publicistickú a rozhlasovú tvorbu. Po nástupe za redaktora Smeny sa venoval najmä kultúrnej publicistike. Neskôr ako šéfredaktor literárno-dramatického vysielania v rozhlase sa pričinil o etablovanie nového žánru – rozhlasového fíčra, ktorý je zvukovou obdobou a podobou literatúry faktu. Ako autor ho rozvinul do mnohých podôb. Vo svojej literárnej a publicistickej rozhlasovej tvorbe sa venoval témam zo súčasnosti a ľudí pred mikrofón si vyhľadával po celom Slovensku. Najviac rozhlasových fíčrov venoval historickým témam. Vytvoril rozsiahle umelecko-publicistické a fíčrové cykly z našich nedávnych dejín (o A. Dubčekovi, o tragédii slovenských Židov, o Slovenskom národnom povstaní, o druhej svetovej vojne), kde využíval bohatý rozhlasový archív nahrávok, ale aj svedectvá pamätníkov a výpovede historikov. Značnú časť jeho tvorby predstavujú literárne, dramatické a životopisné rozhlasové pásma, ktorým dokázal dať pôsobivú a účinnú umeleckú formu. Je aj autorom rozhlasových poviedok, hier, dramatizácií i humorno-satirických pásiem. Ako prvý autor získal Cenu Vojtecha Zamarovského za rozhlasovú tvorbu. V poslednom období sa venuje najmä poviedkovej tvorbe.
Ladislav Švihran
