Emil Bohdan ŠTEFAN študoval na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, po absolvovaní pracoval v Čs. rozhlase v Prahe, odkiaľ prešiel do rozhlasu v Prešove, r. 1939 – 45 v Bratislave. Po 1945 pracoval v Spravodajskej agentúre Slovenska v Bratislave a v Čs. tlačovej kancelárii v Prahe, začas zahraničný korešpondent v Moskve, kde bol do r. 1951 tlačový atašé. V časoch politických čistiek pracoval na Ministerstve zahraničných vecí ČSR, odkiaľ musel odísť. R. 1956 – 61 riaditeľ Čs. televízie v Bratislave, 1963 – 68 šéfredaktor denníka Práca. Po r. 1968 emigroval do Nemecka, 1969 – 79 pracoval v slov. redakcii Rádia Slobodná Európa, bol aj spolupracovníkom exilového časopisu Horizont. Po 1989 sa nakrátko vrátil na Slovensko, ale znova odišiel do Nemecka. Do literatúry vstúpil dokumentárnou historickou publikáciou Od Horthyho k Szálasimu (1947). Autor politických románov Čierňava (1955), Bezvetrie (1961), V povíchrici (1964), trilógie, ktorá vyšla súborne pod názvom Živly (1965); detektívnej literatúry Druhý kríž (1963), Prípad z druhej ruky (1964), Prípad kameramana Ortena (1965), Alibi na pondelok (1968); knihy pre mládež Jar v tuneli (1963). Prekladateľ z ruštiny a ukrajinčiny, v exile r. 1974 preložil Solženicynovo dielo Súostrovie Gulag. Na vydanie pripravil viaceré antológie prózy a napísal do nich úvodné texty.
