Emil Boleslav LUKÁČ v r. 1910 – 18 študoval na ev. lýceu v Banskej Štiavnici, 1918 – 22 na Ev. teologickej vysokej škole a súčasne od 1919 na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, 1922 – 24 literatúru a ev. teológiu na Sorbonne v Paríži, 1928 na ev. teologickej fakulte v Lipsku. Ako kaplán pôsobil na viacerých miestach, bol tajomníkom Ev. generálnej cirkvi pre odbor mládeže, 1926 – 36 prof. na Hudobnej a dramatickej škole, 1933 – 47 prof. na dievčenskom gymnáziu, 1947 – 50 prednostom odboru na Povereníctve školstva a osvety, 1950 – 55 pracovníkom Slov. múzea, 1955 – 65 korektorom Západoslov. tlačiarní v Bratislave, kde žil od 1966 na dôchodku. R. 1940 založil a redigoval kultúrno-náboženský mesačník Tvorba. Autor básnických zbierok Spoveď (1922), Dunaj a Seina (1925), Hymny k sláve Hosudarovej (1926), O láske neláskavej (1928), Križovatky (1929), Spev vlkov a iné básne (1929), Elixír (1934), Moloch (1938), Bábel (1944), Óda na poslednú a prvú (1967), Parížske romance (1969), Srdce pod Kaukazom (1978). V prekladateľskej činnosti sa orientoval najmä na maďarskú (E. Ady, S. Petőfi a i.) a francúzsku literatúru (P. Claudel, Ch. Baudelaire, M. Maeterlinck, P. J. Toulet a i.). Vydal tiež náboženské meditácie a kázne Kam ho položili? (1943) a napísal libreto k opere V. Figuša-Bystrého Detvan (1928).
