Emil Charous

3. 8. 1928
Horní Bečva (Česko)
—  7. 1. 2017
Praha (Česko)
Žáner:
editorská činnosť, literárna veda, prekladateľská činnosť, próza

Životopis autora

R. 1939 – 47 študoval na gymnáziu v Prahe-Smíchove, 1947 – 52 češtinu, dejepis a slovanskú filológiu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. R. 1951 – 52 pôsobil ako prof. na strednej škole v Jestřebí, po absolvovaní vojenskej prezenčnej služby bol r. 1954 – 68 redaktorom v nakladateľstve Naše vojsko, 1968 – 70 v literárnom mesačníku Plamen v Prahe, 1971 – 91 prekladateľ v slobodnom povolaní, 1970 – 71 a 1991 – 92 prednášal slov. literatúru na Pedagogickej fakulte v Ústí nad Labem, 1992 – 93 na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, žije v Prahe-Smíchove. Český slovakista, ktorý sa zaoberal najmä popularizáciou slov. literatúry a prekladateľstvom. Kapitolami z dejín slov. literatúry 20. stor. prispel do syntézy Přehledné dějiny literatury 1 – 3 (1971, 1991 – 97), tematiku Prahy ako kultúrneho centra pre formovanie niektorých slov. spisovateľov a ich vzťahy k nej spracoval v monografii Druhý domov (1998), napísal viacero štúdií o Jánošíkovi, zbojníkoch, o slov. prvkoch a stopách v českej kultúre a literatúre, tejto problematike sa od r. 1959 intenzívne venoval v literárnej publicistike v českých a slov. časopisoch a novinách. Jeden z najplodnejších prekladateľov zo slovenskej literatúry, zameral sa predovšetkým na medzivojnovú prozaickú tvorbu, do češtiny preložil romány M. Urbana (Živý bič, Výkřiky bez ozvěny) a J. C. Hronského (Člověk milión, Sedm srdcí, Chléb), prózy I. Horvátha, Ľ. Ondrejova, F. Švantnera, J. Jesenského, M. Th. Mitrovského, M. Kukučína. Zo súčasných slov. autorov prekladal najmä V. Šikulu (S Rozárkou, Mistři, Muškát, Vilma, Žluva, Voják a i.), ako aj prózy A. Chudobu, J. Johanidesa, K. Jarunkovej, P. Jaroša, V. Bednára, I. Habaja, J. Puškáša, O. Feldekovej, R. Slobodu, L. Balleka, J. Satinského, P. Vilikovského, A. Baláža, D. Kužela a i. Zostavil viacero poviedkových a novelistických antológií z produkcie súčasných slov. prozaikov, napr. Stopy (1975), V proudech času (1984), Lampa s růžovým stínidlem (1988), Pět slovenských novel (1989), ktoré – podobne ako preklady – doplnil doslovmi, vysvetlivkami a medailónmi.