Emil Holečka

1. 1. 1946
Kozárovce
Žáner:
editorská činnosť, odborná literatúra, poézia, próza, publicistika, iné

Životopis autora

Emil HOLEČKA v rokoch 1961 – 64 študoval na strednej škole v Leviciach, potom na Lekárskej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach (nedokončil), 1974 – 79 filmovú a dokumentárnu tvorbu na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Po maturite pôsobil ako elév v Divadle J. Záborského v Prešove, 1968 – 71 člen Vojenského umeleckého kolektívu, 1971 – 82 režisér a moderátor Československého rozhlasu, 1982 – 91 tlačový tajomník, poradca a splnomocnenec pre médiá na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky v Bratislave, 1991 – 92 šéfredaktor Československého rozhlasu v Prahe, od roku 1992 majiteľ vydavateľstva T. R. T., resp. T. R. I. MÉDIUM v Bratislave, súčasne od roku 1996 pracoval aj ako šéfredaktor Slovenskej televízie. Žije v Bratislave.

Na jeho básnické formovanie vplývali najmä J. Stacho, M. Válek, J. Smrek, ale aj L. Novomeský, J. Buzássy, katolícka moderna, osamelí bežci a i., ako ich epigón prispel do zborníka Pocta (1974), ďalšia jeho spoločensky angažovaná i lyrická poézia ostala v rukopise (Asi sa nám chce žiť, O nás, Roztočený svet, Kruhy na vode). Prvú samostatnú básnickú zbierku vydal pod názvom Povinný priestor (1986). Predstavil v nej prierez dovtedajšej básnickej tvorby, vznikajúcej postupne, v priebehu rokov. Stretajú sa v nej verše so spomienkovými motívmi a básne o súčasnosti. Autor básnických zbierok Nahé a v pohybe (1990), výberu dovtedy tlačou nevydanej reflexívnej poézie Skok cez horiacu obruč (1993), ďalej zbierky Nezáhrada (1995), pásma Malá vizita (1997), veršov k filmu D. Rapoša Nezavesujte, ste v poradí, prózy Zbezvýznamňovanie človeka (2001), zbierky básní Rebélie (2002) a knihy Slnečnice pri západe slnka (2008), za ktorú získal Prémiu Literárneho fondu. Tá je zbierkou básní a úvah, kolísajúcich medzi poéziou a prózou, ktoré čitateľa vtiahnú do zamyslení a otázok zrelého básnika, na ktoré si odpovede musí nájsť každý sám v sebe. Skúsenosti s prácou rozhlasového publicistu využil pri písaní príručky Model rozhlasového moderátora (1982). Zaujímavým počinom ostáva vydanie cyklu populárnych rozhlasových besied Dialógy s ministrom, ktoré zhrnul do knihy O kultúre a kultúrnosti s Miroslavom Válkom (1987). Autor rozhlasových čŕt, esejí a reportáží; v relácii Dvere dokorán predstavil okolo 600 osobností slovenského umeleckého, vedeckého a verejného života. Zostavil obrazovú publikáciu Ecce lux (1998). V oblasti vydavateľskej činnosti sa orientuje na vydávanie cudzojazyčných kníh o Slovensku (Danubius magnus, 1993; Dams in Slovakia, 1995), medzi dominantné v jeho vydavateľstve T. R. I. MÉDIUM patrí edícia Slovanské reflexie.