Emil KUDLIČKA v r. 1944 – 52 študoval na gymnáziu v Ružomberku, 1952 – 57 slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte Slov. univerzity, resp. UK v Bratislave. R. 1957 – 98 prednášal ruštinu a bulharčinu na Katedre jazykov Filozofickej fakulty UK v Bratislave, zároveň 1968 – 71, 1972 – 73 a od r. 1999 lektor slov. jazyka a kultúry na Univerzite Klimenta Ochridského v Sofii. Systematicky sa venoval prekladu bulharskej drámy. Ako prvú preložil klasickú komédiu I. Vazova U ministra (1964), po nej nasledovalo vyše 40 titulov dramatickej spisby moderných autorov bábkových a najmä divadelných hier, drám i komédií (B. Aprilov, G. Danilov, D. Dimov, G. Džagarov, K. Georgiev, N. Chajtov, K. Iliev, N. Jordanov, J. Jovkov, K. Kalčev, P. Mančev, E. Manov, V. Neškov, P. Pančev, Ľ. Peevski, I. Pejčev, P. Pelinov, R. Stojanov, A. Strašimirov, E. Švarc, K. Topalov, M. Veličkov). Osobitne sa zameral na dramatickú tvorbu J. Radičkova (Január, 1975; Pokus o lietanie, 1980; Železný chlapec, 1983; Koše, 1984), V. Petrova (Čestné mušketierske, 1981; Divadlo, moja láska, 1984; Biela rozprávka; Puk!, obe 1985) a na prekladanie úspešných komédií S. Stratieva (Rímsky kúpeľ, 1976; Velúrové sako, 1978; Autobus, 1982; Maximalista, 1984; Zem sa krúti, 1989). Príležitostne prekladal drámu a prózu z ruštiny (E. Radzinskij, O. Šmeľov, V. Vostokov). V oblasti odbornej literatúry preložil rozsiahle Dejiny Bulharska (1962), monografiu P. K. Javorova Moderná bulharská dráma (1977), zostavil zborník Súčasná bulharská dráma (1996), ktorý doplnil o doslov a bibliografiu.
