Po absolvovaní meštianskej školy v Banskej Bystrici (1916) študoval r. 1916 – 20 na učiteľských ústavoch v Turčianskych Tepliciach, Kiskunfélegyháze a v Leviciach. Po štúdiách učiteľ v Dolnej Mičinej, Dúbravici a v Košiciach, r. 1928 – 48 rozhlasový pracovník v Košiciach a v Bratislave, 1948 – 51 bol riaditeľom SĽUK-u, 1951 – 58 vedúcim hudobného odboru Povereníctva školstva a osvety v Bratislave. Začínal ako básnik zbierkami Piesne nového rána (1926) a Šiel som cestou (1940). Výraznejšie sa uplatnil v dramatickej tvorbe. Autor hry Plamene (1928), spoluautor komédie Červená opica (1929), hry Krútňava (1930), s A. Prídavkom upravil svoju rozhlasovú hru Nové časy idú (1933) na scénické výstupy, ktoré naštudovali viaceré ochotnícke súbory. Dominantnou oblasťou jeho pôsobenia sa stal rozhlas a rozhlasová tvorba. Bol autorom prvých slov. rozhlasových reportáží a zaradil sa medzi popredných čs. rozhlasových reportérov predvojnového obdobia. V Košiciach naštudoval okolo 150 dramatických relácií, v Bratislave vyše 40. Prekladal dramatické diela a prózu z češtiny a z maďarčiny, upravoval pre vysielanie divadelné hry a dramatizoval epické predlohy (G. K. Zechenter, J. Kalinčiak, M. Kukučín, J. G. Tajovský, Timrava, J. Jesenský, ale aj A. France a A. Dumas).
