Emil Svetoň v rokoch 1939 – 1941 navštevoval obchodnú školu v Banskej Bystrici, 1941 – 1944 účtovník rafinérie v Dubovej, 1945 – 1947 vojak základnej vojenskej služby, 1947 – 198 administratívny pracovník v Ústredí slov. ochotníckych divadiel v Martine, 1948 – 1953 zamestnanec Čs. št. filmu v Bratislave, 1953 – 1962 redaktor Života, 1964 – 1969 Hlasu ľudu, 1969 – 1970 Obzoru socializmu, 1970 – 1972 bol na tvorivej dovolenke, od 1973 na dôchodku. Literárne činný bol od začiatku 40. rokov, knižne debutoval veselohrou Testament (1946), po nej napísal hru Iba žena (1948), ďalšie hry a scénky zaradil do súboru Symetria pre deti, mládež a dospelých (1989); poviedky Človek neumiera (1954), Stretnutia s hrdinami (1954); detektívky pre mládež Vak bez majiteľa (1965), Záhadná hra kociek (1968), Tajomstvo pod viaduktom (1970), Hore ruky, autičári! (1973). Jeho prózy a prózy syna Ľuboša vyšli v knihe ...a predsa uhorský kráľ žje! (2005).
