Emo BOHÚŇ (brat → Ján Bohúň) študoval na gymnáziách v Ružomberku a v Mako (Maďarsko) a na obchodnej akadémii v Dolnom Kubíne (pre vojnové udalosti nedokončil). Po r. 1918 pôsobil ako kultúrny referent, bankový úradník a redaktor v Prešove, potom redaktor Slov. východu v Košiciach, 1923 úradník v Ružomberku, 1923 – 24 redaktor Národného denníka v Košiciach, od r. 1925 pôsobil v Bratislave, kde bol najprv redaktorom Ľudovej politiky, potom Ľudového chýrnika, Slov. týždenníka a i., od 1938 redaktor a začas riaditeľ Slov. tlačovej kancelárie, po 1945 spolupracovník časopisu Týždeň, redaktor Roháča, od 1957 Kultúrneho života. Zakladateľ viacerých humoristických časopisov (Dereš, Bubon, Veselé noviny). Autor románov s jánošíkovskou tematikou Jánošíkov poklad, Dedičstvo Jánošíkovho pokladu, úsmevných memoárových próz Zaprášené histórie (1948), Dejiny veselé i neveselé (1960), reportáží. Bol autorom libreta operety Ženské rozmary (1922) a prekladal z maďarskej literatúry (K. Mikszath).
