Erika Podlipná bola po stredoškolských štúdiách od roku 1970 – 1972 správkyňou pamätníka SNP v Nemeckej pod správou Horehronského múzea v Brezne, potom pôsobila v Banskej Bystrici: 1972 – 1982 a 1985 – 1989 ako kultúrna referentka Okr. osvetového strediska, medzitým v rokoch 1982 – 1985 bola riaditeľkou Závodného klubu ROH Slovenka, členka redakčných rád a kultúrnych komisií odborových organizácií, od roku 1989 na invalidnom dôchodku. Popri publicistických príspevkoch v literárnych časopisoch (Fragment K, Kultúrny život, Slov. rozhľady, Mosty, Výtvarníctvo a i.) bola jednou z kmeňových autoriek banskobystrického štúdia Slov. rozhlasu. V roku 1993 vydala román Koláž s pod titulom Pocta Dominikovi Tatarkovi; od roku 2002 uverejňuje v pražských Slovenských rozhľadoch na pokračovanie druhý diel Koláže s názvom Sprítomňovanie. V roku 2003 vydala memoáre Viliama Nisterenka Po vlastnej ceste, roku 2006 výber z knižných a výtvarných recenzií so židovskou tematikou Sekvencie.
