Ernest Žatko

6. 2. 1907
Žabokreky nad Nitrou
—  7. 3. 1991
Lanus Oeste (Argentína)
Pseudonym:
Bor, Dr. J. E. Bor, J. E. Bor, Ján Elen Bor
Žáner:
esej, literárna veda, literatúra faktu, publicistika

Životopis autora

Ernest ŽATKO v r. 1920 – 26 študoval na gymnáziu v Nitre, 1928 – 32 teológiu v Prahe, 1932 – 36 romanistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Do r. 1944 pôsobil ako redaktor, publicista, referent Úradu propagandy, od 1944 prof. románskych literatúr na Slov. univerzite v Bratislave. Na jar 1945 emigroval, žil v Rakúsku, Nemecku, 1945 – 48 v Taliansku (Bologna, Assisi, Florencia, Rím), od 1948 v Argentíne (Buenos Aires, Lanus Oeste). Od polovice 30. rokov patril medzi najplodnejších literárnych kritikov a esejistov, ktorí svojimi nacionálne motivovanými štúdiami a kritikami ovplyvňovali diferenciáciu literárneho života na Slovensku (Poézia povojnového Slovenska; Rozličnosti, obe 1934; Metóda literárnej vedy, 1940; Pomotané vlákna, 1942; Na prelome dejín, 1945 a i.). Autor portrétnej monografie Jean-Arthur Rimbaud (1940), knižne vydal aj štúdiu Lyrický novelista Tido J. Gašpar (1942) a Hymnik Piešťan A. Trajan (1943). Venoval sa publicistike (Návrat k minulosti, 1933; Vojtech Tuka, 1940 a i.). Spomienkový charakter mala práca Zápisky starého študenta (1940). Ťažiskom exilovej tvorby boli monografie a štúdie o slov. autoroch žijúcich v zahraničí (R. Dilong, M. K. Mlynarovič, K. K. Geraldini, J. Rekem, I. Stolárik a i.), pričom osobitnú pozornosť venoval dielu Eugena Vesnina (I. Zelenku), o ktorom napísal viacero štúdií v slovenčine, španielčine a taliančine, bol editorom jeho básnických zbierok. Autor prác Slováci v Argentíne (1986), Matičiari v Argentíne (1990), ďalších kníh La Verna (1950), Po stopách sv. Františka z Assisi (1975) a mnohých literárnohistorických štúdií a článkov, ktoré publikoval v krajanskej a argentínskej tlači.