Eva KOVÁČOVÁ, v r. 1966 – 69 študovala na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Hnúšti, 1969 – 71 na Strednej ekonomickej škole v Rimavskej Sobote, 1973 – 78 slovenčinu a výtvarnú výchovu na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. R. 1971 sprvu administratívna pracovníčka, 1971 – 79 učila hru na klavíri a hudobnú výchovu v Ľudovej škole umenia v Hnúšti, 1979 – 80 pracovníčka vydavateľstva Slov. spisovateľ, po r. 1981 redaktorka denníka Pravda, žila a pôsobila v Bratislave. Vystriedala viacero zamestnaní – pôsobila ako vrátnička, policajtka, personalistka, novinárka, učiteľka, upratovačka a pisárka. Prvé verše publikovala v Novom slove. Autorka zbierok básní Striedavo oblačno (1973), Zastavenie v čase (1978), Vážne vášne (1982), Labutia pieseň (1996). Veršami s motívmi rodného Malohontu prispela do obrázkovo-poetickej knihy Rimavskou dolinou (1991). Vydala aj autobiografickú prózu Príbehy Evy Šelmecovej (2005). Písala aj sci-fi prózy, ktoré uverejňovala v zborníku Krutohlav. Poviedkou Svet patrí smelým pod pseudonymom Marek Jankovič získala 1. miesto v súťaži o Cenu Gustáva Reussa roku 1995. V časopise Slovenka pod pseudonymom Vika vykladala sny. Pre deti vydala knihu Urob si bábiky a panáky (1983). Založila regionálnu literárnu súťaž Hrebendova kapsa, ktorej predsedala ako porotkyňa 11 ročníkov až do svojej smrti.
