Fedor Kováč

7. 3. 1931
Rokytovce
—  11. 7. 2009
Prešov
Žáner:
editorská činnosť, literárna veda, odborná literatúra, prekladateľská činnosť, rozhlasová tvorba

Životopis autora

Fedor KOVÁČ v r. 1948 – 52 študoval na gymnáziu v Humennom, 1952 – 53 slovenčinu a ukrajinčinu na Vysokej škole pedagogickej v Prešove, 1953 – 58 na Filozofickej fakulte Št. univerzity T. H. Ševčenka v Kyjeve. R. 1958 – 60 zástupca riaditeľa na strednej škole v Stropkove, 1960 – 64 vedúci redaktor odboru ukrajinskej literatúry Slov. pedagogického nakladateľstva, 1964 – 69 tajomník Ústredného výboru Kultúrneho zväzu ukrajinských pracujúcich, 1969 – 70 dramaturg Ukrajinského národného divadla, 1969 – 81 prednášal ukrajinskú a svetovú literatúru na Pedagogickej, 1981 – 96 na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove, súčasne 1971 – 89 hlavný redaktor časopisu Dukľa, 1979 – 90 predseda Kultúrneho zväzu ukrajinských pracujúcich a 1981 – 90 aj poslanec SNR, od r. 1996 žil na dôchodku v Prešove. Marxistický literárny historik, ktorý sa zaoberal najmä súčasnou poéziou a prózou ukrajinských spisovateľov na Slovensku. Sprvu sa venoval životu a dielu A. Pavloviča v prácach Oleksander Pavlovič (1969, 1970) a Žyťťa a literaturna tvorčisť Oleksandra Pavloviča (1979), ďalšie práce: Dejaki problemy rozvytku ukrajinskoji literatury v Čechoslovaččyni povojennoho periodu (1973), monografia Slovo pro poeziu ta poetiv (1978); Prozovi tvory V. Zozuľaka (1979), Dialohy (1988). Monografickými štúdiami Ukrajinská poézia v ČSSR a jej hlavní predstavitelia a Hlavné tendencie a zjavy ukrajinskej prózy v ČSSR prispel do syntézy Ukrajinská literatúra v ČSSR (1981). Napísal množstvo hesiel o ukrajinských spisovateľoch do Encyklopédie literárnych diel (1989), zostavovateľ, hlavný redaktor a spoluautor encyklopedickej práce Krajeznavčyj slovnyk Rusyniv-Ukrajinciv (1999). Pre rozhlas vytvoril okolo 15 dramatizácií a umeleckých kompozícií podľa próz P. Kolesnyka, J. Kozaka, I. Prokipčaka, V. Ševčuka a najmä O. Hončara, autor rozhlasovej hry o básnikovi I. Frankovi Vičnyj revoľucioner (1978). Prekladal diela modernej slov. literatúry do ukrajinčiny, napr. Kroniku P. Jilemnického, Rozprávky z hôr Ľ. Ondrejova (obe 1961), Čenkovej deti F. Kráľa (1962) a Matku J. Barča-Ivana (1969). Ako editor pripravil antológie ukrajinskej literatúry Otvorený dom (1981), Srdce ako slnce (1982), Karpatska zamana (1990).