Ferko Urbánek

31. 7. 1858
Vsetín (Česko)
—  10. 12. 1934
Bratislava-Petržalka
Pseudonym:
Miloň, Salvator, Tatran, Tatranský, Tatrín, Tatroslav
Žáner:
dráma, literárna veda, poézia, pre deti a mládež, próza

Životopis autora

Ferko URBÁNEK, obč. m. František Ľudovít Urbánek, študoval na gymnáziu v Kláštore pod Znievom, 1875 – 77 v Ostrihome a v Banskej Bystrici. R. 1877 vážne ochorel, po zotavení r. 1882 – 83 praktikant v lekárni v Malackách, 1883 – 85 notársky pomocník v Púchove a v Záriečí, 1885 – 86 pisár v Dolnom Kubíne, 1886 – 1904 hospodáril na rodinnom majetku a zároveň poštový úradník v Dohňanoch, 1904 – 23 tajomník Spolku sv. Vojtecha a spolumajiteľ tlačiarne Urbánek a spol. v Trnave, 1923 – 27 tajomník Slov. ligy v Bratislave, od r. 1927 žil v Petržalke. Všestranne národne, kultúrne a najmä literárne činný dejateľ vo viacerých literárnych žánroch, pričom ťažisko jeho tvorby spočívalo v dramatickej oblasti. Významný autor národných, ľudovo zameraných hier a drám, ktorými sa zaradil medzi klasikov slov. dramatickej spisby. Ako jeden z najproduktívnejších, najhrávanejších a najpopulárnejších dramatikov obdobia literárneho realizmu (napísal 54 a tlačou vydal 35 hier) zaslúžil sa o rozvoj ochotníckeho i profesionálneho divadelníctva na Slovensku v 20. stor. V prvých prácach dramatizoval ľudové rozprávky a povesti, pokúsil sa písať bábkové hry, čoskoro sa však preorientoval na spoločenské komédie s národnovýchovným a ľudovýchovným programom. Autor komédií Strídža spod Hája (1898), Rozmajrín (1899), Bludár (1900),0 – 10 tvoril symbolisticko-alegorických (Beh času, Odkliatie alebo Čarovný prsteň, Mrak a jas, Kikimora, Tatrín, Sen o šťastí) a historických hier (Bojom ku spáse, Stratený život), ľudové drámy (Škriatok, Kríž pod lipami), komédií (Mam a klam alebo Falošné diamanty), detských hier (Jezuliatko, Odmena dobrých dietok, Zlaté srdce alebo Obeta detinskej lásky a i.), vlasteneckých hier (Krvosavci alebo Obeť krve-výkup spásy, Za tú našu slovenčinu), tragédie Hrob lásky a početných ľudových veselohier (Kamenný chodníček, Strašidlo, Už sú všetci v jednom vreci alebo Prevrátený svet a i.), veršovanej drámy - jednoaktovky Prokla, žena Pilátova, hry Pravda víťazí, hry so spevmi Pani richtárka, drámy Pytliakova žena, ktoré uviedlo SND v Bratislave, čim sa stal jeho kmeňovým autorom. Venoval sa aj poézii, napísal vyše 200 básní a piesní, z nich viaceré zo zbierky Zo srdca (1920) zľudoveli a boli zhudobnené M. Schneidrom-Trnavským (Hoj, vlasť moja, Keby som bol vtáčkom, Ružičky, Junák, Šuhaju, šuhaju, Povedzi mi, dievčatko a i.). Ako prozaik uverejnil časopisecky 180 krátkych próz, zväčša didakticko-moralizátorských, ktoré zaradil do 15 knižných prozaických zbierok ľudového čítania (Obrázky z hôr, Kysuca, Za slobodu, Pestré kvietky, Krivoprísažník a iné rozprávky atď.). Publicista a tvorca autobiografických prác. Jeho súborné dielo vyšlo v 43 zv. pod názvom Spisy Ferka Urbánka (1923 – 43).