František Andraščík absolvoval gymnázium v Prešove, kde v r. 1951 maturoval, 1951 – 56 študoval slovenčinu a literárnu vedu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po štúdiách bol v r. 1956 – 59 redaktorom vydavateľstva Slov. spisovateľ v Bratislave, potom odborným asistentom Univerzity P. J. Šafárika v Prešove, od 1967 žil na invalidnom dôchodku vo Fričovciach a neskôr v Prešove. Po časopiseckých začiatkoch (v Mladej tvorbe, Matičnom čítaní a i.) debutoval zbierkou reflexívnej lyriky Brieždenie (1963). Ďalšie zbierky: Prísne ráno (1965), Rekviem za živým, Zaklínanie (obe 1967), Úpenlivé ruky (1985) a Svetadiel Tabu (1990). Okrem básnickej tvorby je autorom prózy Zvedavosť (1970) a esejistických úvah o zmysle básnickej tvorby, ktoré knižne vyšli v r. 2006 v edičnom spracovaní J. Zambora pod názvom Eseje. Reprezentatívny výber z básnikovej poézie Básne (2011; ed. J. Zambor) okrem výberu z knižne a časopisecky vydaných diel obsahuje aj autorove dosiaľ nepublikované básne.
