František Kalesný

19. 2. 1918
Stará Halič
—  10. 4. 2007
Bratislava
Pseudonym:
František Haličan, F. Matúchov
Žáner:
literatúra faktu, odborná literatúra

Životopis autora

R. 1929 – 37 študoval na gymnáziu v Lučenci, 1937 – 41 slovanskú a germánsku filológiu na Filozofickej fakulte UK, resp. Slov. univerzity v Bratislave, 1940 – 41 na univerzite vo Viedni. R. 1941 – 42 prof. na gymnáziu v Banskej Bystrici, 1942 – 50 pôsobil ako redaktor vo viacerých denníkoch a časopisoch (Slov. týždeň, Prerod, Náš národ, Matičné čítanie, Chlieb ľudu, Bulletin Povereníctva výživy), 1950 – 55 pracovník Ústredia ľudovej umeleckej výroby, 1955 – 58 Slov. domu Ústredia ľudovej umeleckej tvorby, 1958 – 62 družstva Kroj, 1962 – 84 Mestského múzea v Bratislave, kde od r. 1984 žil na dôchodku. Ako etnograf a múzejník sa zaoberal problematikou ľudovej umeleckej výroby, remesiel a vinohradníctva, čo dokumentujú monografie Ľudové umenie na Slovensku, Ľudové výtvarné umenie (obe 1956), Ornament a jeho použitie vo výtvarnej tvorivosti (s H. Langeom, 1959), Čipky Eleny Holéczyovej (1976) a i., spoluautor viacerých slov. aj inorečových príručiek a sprievodcov po bratislavských múzeách. Osobitnú pozornosť venoval habanskej kultúre v prácach Habánska keramika na Slovensku (1976) a Habáni na Slovensku (1981). Publikoval množstvo etnografických a muzeologických štúdií v odbornej domácej i zahraničnej tlači, r. 1965 založil a nasledne zredigoval 9 ročníkov zborníka Bratislava. Popri národopise a muzeológii sa  orientoval aj na širši vlastivedný a historický výskum, s R. Hačekom pripravil publikáciu Matej Bel v Bratislave (1984), samostatne knihu Po stopách Jána Amosa Komenského (1993), spoluautor vlastivedných monografií Vajnory (1978) a Záhorská Bratislava (1986). Popularizátor etnografie, múzejníctva a histórie v časopisoch Múzeum, Slov. národopis, Vlastivedný časopis a i.