František Štraus, básnik, literárny vedec, verzológ, bibliograf, literárnokritický publicista, tvorca učebníc a vysokoškolský pedagóg sa do literatúry uviedol recenziami (v Mladej tvorbe a inde) a poéziou. Debutoval básnickou zbierkou občianskej a osobnej lyriky Podobu seba hľadám. K poézii sa vrátil po rokoch druhou zbierkou básní Úzkosť.
Jeho hlavným vedeckovýskumným poľom sa už od študentských rokov stala verzológia. V bádaní o rytmicko-sémantickej štruktúre slovenského verša nadviazal na práce M. Bakoša a najmä na objavné dielo svojho brnianskeho školiteľa J. Levého. Rytmickú výstavbu verša v publikácii Základy exaktného rozboru verša (spoluautor J. Sabol, I. časť) dokladá konfrontačnými rozbormi viazanej i neviazanej podoby voľného verša, jeho rozličných sylabických typov a metrických foriem. Výskum rytmických a sémantických štruktúr staršieho i súčasného slovenského verša inovoval postupmi teórie informácie a exaktných štatistických metód. Svoje práce publikoval v literárnych i odborných časopisoch (Slovenské pohľady, Romboid, Literárny týždenník, Slovenská literatúra, Slavica Slovaca), vo vedeckých zborníkoch (Litteraria a inde) a knižne. Primárne štatistické zistenia v nich organicky zapája do charakteristiky typologicko-formálnych príznakov analyzovanej poézie. Neobchádza ani problematiku teoretických hľadísk umeleckého prekladu. Týmito metódami spracoval viaceré problémy teoretických aspektov.
V Štátnej vedeckej knižnici pracoval ako bibliograf: publikoval súpisy rukopisov, umeleckých diel a tlačených prác.
Kniha Štúdie o slovenskom verši tvorí výber z jeho publikačnej činnosti; predstavuje len skromný celok vyňatý z veľkého počtu jeho exaktných exkurzov do verzifikačných problémov staršej i novšej slovenskej poézie.
Významná je aj jeho docentská habilitačná práca Poetikum P. O. Hviezdoslava, v ktorej teoreticky prehodnotil významnú prekladateľskú činnosť z ruskej poézie (A. S. Puškin a M. J. Lermontov) najväčšieho slovenského básnika P. O. Hviezdoslava. Jednotlivé monografické štúdie publikoval i časopisecky. P. O. Hviezdoslavovi venoval dve monografie: Strofa a metrum v poézii P. O. Hviezdoslava a Strofy a strofické útvary v poézii P. O. Hviezdoslava. Základným syntetickým dielom zo slovenskej verzológie je monografia a zároveň učebnica Základy slovenskej verzológie. Spája sa v nej vedecká náročnosť s komplexnosťou poznávacieho prístupu k otázkam verzológie a k vývinovým etapám slovenského verša.
Teórii verša venoval prácu Základy informačnej analýzy verša. V spolupráci s básnikom Štefanom Moravčíkom vydal knihu Princíp hry v slovenskej poézii. Príručný slovník literárnovedných termínov je náučným glosárom základnej literárnovednej teórie, dokladovanej príkladmi predovšetkým zo slovenskej, ale i českej a svetovej poézie. Charakter lexikónu má aj jeho najnovšie dielo Slovník poetiky, výlučne zameraný na odbornú terminológiu z poetiky.
Publikoval vyše 300 monografických prác, štúdií, odborných článkov, kritík a recenzií o vedeckej a umeleckej literatúre. V Malej slovenskej encyklopédii (1993) publikoval najmenej 500 hesiel z literárnej teórie. Predniesol desiatky referátov na medzinárodných a celoštátnych vedeckých konferenciách a sympóziách.
Anna Šikulová
