František Švantner photo 1

František Švantner

29. 1. 1912
Bystrá
—  13. 10. 1950
Praha
Žáner:
esej, próza, iné

Komplexná charakteristika

Literárna tvorba F. Švantnera čerpala námety z horalskej skúsenosti jeho detstva a učiteľovania, nadväzujúcej prirodzeným spôsobom na európske naturistické literárne prúdy (Giorno, Ramuz) osobitými polohami rozoznievania mýtu, tajomstiev a baladických momentov uprostred divokej, necivilizovanej prírody. V porovnaní s inými predstaviteľmi slovenského naturizmu prehĺbil vo svojom diele poeovský prízrak tajomstva, ktorý vnáša do jeho próz charakteristické napätie i pointu. Bohatstvo jazyka, polyfónia významových polôh vytvárajú vo Švantnerovom diele výraznú senzibilitu práve pre šerosvit, fantastiku a tajomstvo slovenských hôr v gionovskom duchu, o ktorom Giono povedal: "Nepíšem o nejakej skutočnej Provance. Vytvoril som si svoju vlastnú Provance." To sa týka rovnako poviedok v knihe Malka i novely Nevesta hôľ, v ktorej sa principia poeovskej poviedky s tajomstvom rozvíjajú s mimoriadne malebnou energiou. Nevesta hôľ je encyklopédiou emocionality zanikajúcej horalskej pracivilizácie uprostred Európy. V tomto zmysle Švantnerovo dielo akoby reflektovalo dobovo zachované útržky starého mýtu, ktorý sa dnes už (nebyť Švantnera) vytratil bez stopy. Táto Švantnerova tvorivá metóda je však natoľko plastická, tvárna a malebná, že uniesla aj tematiku vojny a protihitlerovského povstania uprostred slovenských hôr, teda konkrétne historické motívy, ktoré nerušia, ale naopak obohacujú o špecifickú empíriu našej doby. Uvedenými dielami výborne pripravený autor začal písať román Život bez konca, ktorý mal byť historickou a spoločenskou freskou o dobe, ktorú autor letmo zachytil svojím detstvom a naplno zrelým životom, t. j. monarchia, prvá svetová vojna a vznik republiky: historický čas románu sa odvíja v období rokov 1894 až 1934. Žiaľ, ako u viacerých popredných slovenských spisovateľov, aj tu zostalo po predčasnej autorovej smrti dielo-fragment, dielo-torzo, dielo-in-statu-nascendi. Napriek tomu však zostáva mimoriadne cennou a veľavravnou výpoveďou o slovenskej spoločnosti medzi dvomi vojnami, tvoriacimi bránu do tretieho tisícročia.

Anton Baláž