Príbehy debutu Gabriely Futovej Naša mama je bosorka! (2000) zachytávajú každodennú realitu súrodeneckých šarvátok, rodičovských výchovných zásahov, susedského, vonkoncom nie bezproblémového spolunažívania v prepojení s fantazijným plánom zázračností, ktorý sa sujetovo opiera o prezradené tajomstvo, že mama rozprávača Dominika je pôvodom bosorka, a o tajné pokusy detí čarovať podľa tisícročnej knihy kúzel. Popri dobrodružnej napínavosti a akčnosti, v rámci ktorej sú originálne využité motívy a postupy známe z iných knižných či filmových spracovaní témy paranormálnych schopností postáv, popri jemnej karikatúre a hyperbole autorka dôvtipne a pedagogicky taktne akcentovala etický rozmer ľudských myšlienok a činov a hodnotu láskavého rodinného zázemia. Prepojenie fantazijnej roviny s rovinou reálu má podobu zvedavého detského objavovania a šantenia, pričom sa nenápadne upozorňuje na elementárne hodnoty tolerancie, mravnosti a zodpovednosti za vlastné konanie.
Aj v próze Hľadám lepšiu mamu (2001) dominuje dynamický, dejovo príťažlivý príbeh, tentoraz zameraný na prázdninovú anabázu trucovitého dievčatka, ktoré sa rozhodne svojrázne riešiť skutočnosť, že matka-samoživiteľka mu nemôže splniť všetky požiadavky, a počas prázdnin sa vyberie nájsť si tolerantnejšiu „náhradnú“ matku. Napokon samo pre seba objaví nielen silu rodinného puta, ale aj nevyhnutnosť sebaovládania a tolerancie. Pod povrchom tohto rozprávania sa aj tu skrýva významový plán o nezameniteľnosti blízkeho človeka, o pravých a falošných hodnotách života aj o nevyhnutnosti vedieť si priznať a napraviť spôsobené chyby. Rodinným prázdninovým príbehom, ktorý má vtipne a dynamicky modelovaný konflikt, životaschopné postavy, šťavnatú fabuláciu a rozprávačský švih, je aj príbeh Lepší otec v hrsti ako kamoš na streche (2005), voľne nadväzujúci na prózu Hľadám lepšiu mamu. Tentoraz sa hrdinka musí vyrovnávať s tým, že do domácnosti pribudne mamin partner. Tému neúplnej rodiny Futová neuchopila ako psychologický problém, ale spracúva ju s dôrazom na komiku vyrastajúcu väčšinou z úsmevných epizód a nápadov protagonistky. Originálne a vtipne pritom dokáže ozvláštniť situácie, ktoré sú v detskej literatúre už ošúchané (príchod nového otca, narodenie súrodenca). Hoci ide o veselý a napínavý príbeh, povedomie závažnosti problému, s ktorým hrdinka zápasí, zostáva nevtieravo prítomné.
Zábavnosť spojená s dôrazom na hodnoty rodinných vzťahov charakterizuje aj prózy Nezblázni sa, mamička! a Keby som bola bosorka (obe 2003). Pomocou sujetového tajomstva a falošného výkladu vybudovala na základe rodinných trampôt detských hrdinov (súrodencov a rozmaznaného dievčaťa) sujetové napätie a vypracovala vtipný príbeh s akčnými motívmi a vierohodne vybudovanými charaktermi a vzťahmi. Cez úsmevnú napínavosť deja presvitá i v týchto prózach autentická rodinná spolupatričnosť.
Pre začínajúcich čitateľov vydala prózy Rozruch v škole na Kavuličovej ulici (2006) a Dokonalá Klára (2008). Prvý je príbehom odohrávajúcim sa počas prvého dňa školského roka. Rovnako pohotovo, ako autorka vo svojich prózach dokáže prenikať do psychologických pochodov detských postáv, prenikla v tomto prípade do „psychológie“ dvoch psov. Na ich individualizácii (jeden je dominantný, druhý skôr submisívny) je postavená komika dobrodružnej výpravy za ich malou paňou do školy. Schopnosť vyťažiť dobrodružnosť zo všednej každodennosti, vybudovať dynamický príbeh a zachovať si komický nadhľad charakterizuje aj prózu Dokonalá Klára. Neľahký proces adaptácie malej rozmaznanej prváčky na školu je sprevádzaný postupným, nie bezbolestným poznávaním mantinelov, aké človeku diktujú sociálne vzťahy, v ktorých sa pohybuje. V rozprávaní zo života brata a sestry Zmätené dvojičky zo slepej uličky (2008, spoluautor Roman Brat) ide o úsilie zachytiť problematiku dospievania, teda bežných školských, rodinných či prvých erotických problémov súčasných dievčat a chlapcov. Kniha je zaujímavá konfrontáciou chlapčensko-dievčenského pohľadu na tú istú situáciu.
Príznak dobrodružnosti nechýba ani rozprávkovej tvorbe G. Futovej. V rozprávkach vytvorených na objednávku, Ako čarovná fľaška zachránila Vianoce (2002) a Ako topánka Anka do sveta išla (2003, vydaná v slovensko-anglickej jazykovej mutácii), ponúkla deťom dobrodružné putovanie animovaných hrdinov. Zvieracích protagonistov si zvolila v prózach Štyri kosti pre Flipra (2007) a Psia škola kocúra Červenochvosta (2008). Rámec prvého príbehu tvorí prázdninový čas, ktorý mladá rodina s dcérou Dadou a pudlíkom Fliprom prežije u starých rodičov na dedine. V druhom príbehu je hrdinom kocúrik, ktorého sa na určitý čas ujme majiteľka dvoch pudlíkov. Rozprávkový rozmer vnáša do oboch príbehov animálny rozprávač, nazerajúci na svet cez túžby a potreby svojej psej či mačacej prirodzenosti. Tento uhol pohľadu je zdrojom vtipných paralel medzi animálnym videním a detsky naivným pohľadom, do textu vnáša zábavné situácie, ku ktorým dochádza pri konfrontácii sveta zvierat so svetom ľudí, napokon aj podarené situácie, ktoré v rodine prítomnosť zvieratka vyvolá a ktoré pes či kocúr zažijú pri poznávaní dovtedy neznámeho ľudského sveta.
Futovej tvorba vychádza v ústrety detskej potrebe vzrušujúceho veselého čítania. V rámci napínavého deja autorka zároveň nenápadne orientuje čitateľa v hodnotových reláciách medziľudských vzťahov. Uvedené kvality má aj jej divadelná hra Zubaté trampoty (2003) a rozhlasová hra Dávajte si pozor na Petra (2004).
Zuzana Stanislavová
