Výstrednú a preexponovanú obsahovosť svojich prác Vámoš najúčinnejšie predvádzal na psychopatologických prípadoch, s ktorými sa stretával vo svojom odbornom štúdiu. Znaky psychických chorôb vedel stypizovať ako skutočnosť, ktorá žuje a mliaždi naše životy. Do úst chorých osôb vkladá všetku dravú nenávisť
k priemernosti, k mase, k iluzionizmu, nezmieriteľne ironizuje drobné citíky a sebaklamy, na ktorých tak húževnato ľpieme, a motívy tieto vedie do krajných dôsledkov, až sa dotýka koreňov pesimistického životného pocitu a presvedčenia... Vámošove práce majú aj opačný pól. Až naivnú, detsky dôverčivú a adorujúcu nôtu, kde autor s krajnou odovzdanosťou a pozitivistickou vierou dvíha, povznáša a oslavuje veci a výjavy, ktoré v jeho osobnom znení majú význam a hodnotu... No umelecká plnosť a výraznosť nikdy u Vámoša nedosahuje čistejších tvarov, ktoré by zákonitejšie niesli ideologický obsah románu. Chýbajú mu i konštruktívno-tvárne schopnosti. Dej svojho románu (Atómy boha) rozkúskoval, rozdrobil ho mnohými situáciami, ktoré sa vymykajú z rámca celku a pôsobia temer ako samostatné rozprávky v románe.
Andrej Mráz
Aká je metóda Vámošovho románu? Významová tendencia románu Atómy boha je protismerná a vychádza z dvoch centier: Jedným je filozofický rámec diela, druhým je realita bezprostredného pozorovania a zážitku. Obe sú Vámošove a teda autentické... Vyšší významový plán diela sa presadzuje do sféry deja ako alegorická groteska, kým sociálny plán deja, inšpirovaný konkrétnou autorovou skúsenosťou ako lekára, prekvapuje krutým a otvoreným fyziologizmom, ktorého organickou súčasťou je naturalisticky vyznievajúci detail.
Ján Števček
