Gregor PAPUČEK v r. 1954 – 58 študoval na gymnáziu s vyučovacím jazykom slov. v Békešskej Čabe, r. 1958 – 61 na dôstojníckej škole v Budapešti, r. 1979 – 84 ako vojak z povolania študoval slovenčinu na Univerzite Eötvösa Loránda v Budapešti. V r. 1961 – 78 bol učiteľom na poddôstojníckej škole vo Vacove, r. 1978 – 91 technickým prekladateľom a tlmočníkom maďarskej armády v Budapešti. Po básnických začiatkoch počas štúdií od konca 50. rokov sa na dlhší čas odmlčal a do prúdu slov. literárneho života v Maďarsku sa zaradil až v polovici 70. rokov. Pravidelne publikoval v antológiách (Výhonky, Fialôčka fiala, Chodníky, Je to?, Cestou k slovám), zborníkoch (Život a dielo troch…, Veľkí malým), Ľudových novinách, Našom kalendári, v časopisoch Budapeštiansky Slovák, Romboid, Slovenské pohľady, Literárny týždenník a i. Knižne debutoval básnickou zbierkou Pilíšske ozveny (1982). Autor zbierok Ako mám ďalej žiť (1983), Tvrdé hrudy (1988), Dozvuky (1994), Nezabúdaj (1998), Dvomi chodníčkami (2002), Úsmevné epitafy na (večný) odpočinok (2010). Osobitnú pozornosť venoval ľudovej piesni (Zahučali hory, 1983), ľudovým rozprávkam (Drotár podrotuje slniečko, 1999, so Š. Lamim) a rodnému kraju (Mlynky a okolie, 2000). Napísal knihy veršov pre deti Hrajme sa! (1990) a Konvalinky (2003), z ktorých mnohé sú aj zhudobnené (Zaspievajme si, 2004) a vyšli aj na CD (Zaspievajme si s Debničkou, 2007). Do slovenčiny preložil 150 detských básní S. Veöresa (Keby svet bol drozdom, 1997); prekladá aj maďarských a v Maďarsku žijúcich národnostných básnikov. Zostavovateľ Bibliografie beletristických publikácií slovenských spisovateľov v Maďarsku 1955 – 2002 (2002).
