Gustáv Adolf Bežo študoval na reálke v Hodoníne, potom na obchodných akadémáach v Prostějove a v Olomouci, napokon na exportnej akadémii vo Viedni. R. 1919 – 32 viedol tlačiareň v Trnave, r. 1932 ju prenajal, sám sa presťahoval do Bratislavy, venoval sa politickej a stavovskej práci. R. 1950 jeho tlačiarenský podnik znárodnili, z politických dôvodov zatknutý a väznený (spáchal samovraždu). V literárnej tvorbe sa pokúsil o detektívnu prózu, ktorá vychádzala z motivického plánu ľudových rozprávok, pričom pod vplyvom anglickej spisby v nej vytvoril typ mladého slov. detektíva. Knižne vydal kriminálne poviedky Za čo sa ľudia súdia (1921), V driapach smrti, Vražda v dome bankárovom, Žltý gombík (všetky 1925) a Stolár a kravata (1926). R. 1918 – 23 vydaval a redigoval časopis Slovensko, ako vydavateľ sa orientoval na populárnu literatúru, o. i. na dobrodružnú a detskú beletriu a divadelné hry, r. 1924 – 32 ako prvý v ČSR vydal Sobrané diela Sv. Hurbana Vajanského 1 – 12. Z češtiny prekladal pre školské i praktické potreby odbornú literatúru a príručky.
