Hana Košková vie poeticky ozvláštniť naoko všedné a nezaujímavé životné skutočnosti, pričom i konvenčné lyrické námety podáva s prirodzeným zacielením na zmyslovú stránku reálneho zážitku. Účinne pritom využíva rytmickú a rýmovú súzvučnosť slov a veršov. Žánrovo Hana Košková inklinuje jednak k deklaratívnej lyrike na aktuálnu spoločenskú tému, jednak k reflexívno-zážitkovej výpovedi na tému subjektívnych citov a pocitov. Na tomto základe dochádza v jej poézii k určitej diferenciácii postojov.
Jozef Hvišč
Hlavná prednosť poézie Hany Koškovej spočíva v neiluzívnom a nepatetickom vyjadrení medziľudských vzťahov ohrozovaných stretom pravej ľudskej družnosti a osobitne erotického vzťahu muža a ženy, do ktorého autorka vnáša niektoré nové dimenzie. Košková využíva autenticitu vlastných pocitov a zážitkov, čoraz viac sa odhodláva prekračovať svoj skúsenostný komplex smerom k životnému pocitu súčasníkov, k väčšej miere zovšeobecňujúceho básnického poznania. Sila autorky je naďalej vo významovej konzistentnosti každej básne, v racionálne premyslenej vnútornej gradácii lyrických príbehov, ktorá vo viacerých prípadoch vyúsťuje do prekvapivej pointy.
Zdeno Kasáč
Koškovej introvertnosť nevyplýva ani zo sentimentalizmu, ba nie je ani zdrojom citových výlevov a preexponovaného verbalizmu. Vďaka svojskému uchopeniu reality a jej rozličných javov v kontrastných obrazoch a výpovediach sú autorkine básne presýtené myšlienkami a výjavmi aforistického charakteru. Takéto spájanie básnických obrazov nie je však založené na parodizácii či ironizácii životných pocitov, skôr na stvárnení reality, dojmov, zážitkov z pozície ženy. Jemnosť a ženská neha zabezpečujú poézii Hany Koškovej lyrický ráz a monolitnosť, ale aj komunikačný efekt a účinok ich postupné doznievanie vo vedomí percipienta.
Tibor Žilka
Hana Košková rafinovane zvláda všetky jemnosti básnického remesla, vie sa pohrať s čitateľom, s témou i s pôvabmi samotného slova. Jej báseň predstavuje športové ihrisko, kde sa nerobia fauly, kde sa nedvíha káravý prst, ale problémy sa riešia hravo a férovo.
Štefan Moravčík
V dusivej atmosfére postindustriálnej spoločnosti, v ktorej už prekvitajú vari len priemyselné odvetvia denne produkujúce tony mediálneho odpadu kultúrneho braku, zhubnej pseudoumeleckosti a intelektuálnej úbohosti pôsobí priezračná imaginatívnosť veršov Hany Koškovej ako oslobodzujúci závan čerstvého vzduchu. A mne zostáva iba posledná povinnosť pokorného vnímateľa nefalšovaných básnických zázrakov.
Pavol Janík
Hana Košková v debute Pod teplom krvi prichádza s vážnym poetickým projektom, svojou poéziou chce vysloviť vážne myšlienky o svete a živote. Hodnotovo je omnoho ďalej ako napr. Grossmanová. Jednak preto, že sa pohybuje v reálnom svete, spätom s konkrétnym autorkiným bytím, a jednak preto, že sa nesilí do polohy výbojne „drsnej“ ženskosti, že jej tón je triezvy a vyrovnaný.
Pavol Plutko
