Hana Ponická sa narodila 15. júla 1922 v obci Halič pri Lučenci v rodine sudcu. Detstvo a mladosť prežila v Haliči, Košiciach, v Banskej Bystrici a Martine. Zmaturovala v roku 1940 na dievčenskom gymnáziu v Bratislave. V lete roku 1944 prežila pohnuté časy vypuknutia aj potlačenia Povstania – v tom čase práve študovala medicínu na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave a v martinskej nemocnici bola na praxi ako medička. V roku 1945 sa prihlásila za dobrovoľnú ošetrovateľku Červeného kríža na hlavnej stanici v Bratislave, kde prijímali a ošetrovali väzňov z koncentračných táborov, ktorých privážali vlakové súpravy. Medicínu už nedoštudovala. V rokoch 1948 – 1950 žila v Ríme, kde pôsobil jej manžel Štefan Žáry ako dopisovateľ ČTK. Po návrate do Bratislavy bola redaktorkou, v rokoch 1954 – 1977 účinkovala ako profesionálna spisovateľka, prekladateľka a publicistka. V roku 1956 bola prijatá za členku slovenskej sekcie Zväzu československých spisovateľov; stala sa i členkou redakčných rád pri niektorých časopisoch. V roku 1956 sa zúčastnila na známom zjazde českých a slovenských spisovateľov v Prahe, kde podporila Seiferta a Tatarku, ktorí na zjazde vystúpili s požiadavkami na väčšiu slobodu umeleckej tvorby a s kritikou pomerov v súvislosti s nedávnymi politickými procesmi. V rokoch 1968 – 1972 bola redaktorkou Smeny, nedeľnej prílohy Smena na nedeľu, kde uverejňovala aj svoje publicistické príspevky a ukážky z umeleckej prózy. V roku 1969 sprevádzala snúbenicu M. R. Štefánika Giulianu Benzoni na jej návšteve Slovenska (v Košariskách, v Brezovej pod Bradlom, v Martine). Neskôr sa presťahovala do dediny Lukavica, kde bola v rokoch 1977 – 1989 ako disidentka sústavne sledovaná. Celé toto obdobie nesmela publikovať. Keď jej odobrali cestovný pas a začala ju prenasledovať a vypočúvať Štátna bezpečnosť, nadviazala kontakty s českými prenasledovanými spisovateľmi a publikovala fejtóny v samizdatovej pražskej edícii Petlice; spolupracovala aj so zahraničnou rozhlasovou stanicou Slobodná Európa, kde ako jej posledné príspevky odvysielali seriál s názvom Od začiatku až do konca (o M. R. Štefánikovi). Za odpor proti praktikám komunistického režimu bola napokon v septembri 1989 postavená pred súd spoločne s M. Kusým, J. Čarnogurským, V. Maňákom a A. Seleckým. V novembri 1989 boli všetci štyria postupne oslobodení. Po roku 1989 jej vyšiel druhý diel knihy o Štoplíkovi (zastavenej v tlači r. 1977), aj nové vydania ďalších jej kníh a prekladov. Zomrela 21. augusta 2007 v Banskej Bystrici, pochovaná je v rodnej Haliči.
