Rozsiahle prozaické dielo Hany Zelinovej je vybudované predovšetkým na suverénnom autorkinom rozprávačstve, ktoré je umocnené výberom atraktívnych románových tém a schopnosťou vytvoriť príbeh, ktorý má prvky tajomstva a rozmer osudových životných konfliktov. To jej knihám zabezpečuje trvalý a masový záujem čitateľov. Jej prvé romány sú inšpirované severskou literatúrou, ktorá bola v prvej polovici 40. rokov na Slovensku veľmi populárna. Kým román Prístav pokoja stvárňuje osudy jedného zemianskeho rodu, trilógia Anjelská zem, priamo ovplyvnená severskými ságami, je oslavou patriarchálnych vzťahov a života v nenarušenej prírode. Je tu zobrazený ideál prírodného človeka, ktorý ale v povojnovej realite slovenského života vyvolal polemiku o „anjelských zemiach“ a výzvu kritiky, aby sa slovenská próza vrátila z neskutočna a spoločenskej izolácie do dobovej reality. V próze sa začali presadzovať obmedzujúce princípy socialistického realizmu, ktoré boli cudzie Zelinovej prozaickému naturelu. Po desaťročnom odmlčaní vychádza jej román Diablov čardáš, pozoruhodná psychologická štúdia jednej rodiny s dominujúcou postavou despotickej Grande Mamy. Od tohto románu sa Zelinovej prozaická tvorba člení na dve základné línie: romány zo slovenskej histórie a príbehy, v ktorých dominuje svet ženy. Umelecky najvydarenejšia z línie historických románov je turčianska trilógia (Alžbetin dvor, Volanie vetra, Kvet hrôzy), „dlhý príbeh fabriciovskej rodinnej kliatby“, v ktorom sa autorke podarilo spojiť osudy zemianskych rodín s dobrým poznaním historických a regionálnych reálií a vytvoriť príbeh s množstvom výrazných postáv. Autorkin zmysel pre rozvíjanie zložitého príbehu s prvkami tajomstva sa uplatnil aj v ságe mikulášskych garbiarov (Hodvábna cesta, Smäd, Kľukatý let motýľa), ktorá zasa príťažlivo vykresľuje prenikanie dravého kapitalistického živlu do patriarchálneho sveta liptovských garbiarskych rodín. Popri týchto rozsiahlych historických cykloch sa Zelinová venovala aj psychologickým príbehom zo súčasného života a najmä tie, ktoré vznikli v deväťdesiatych rokoch (Víno kráľov, Dve slová, Aj v raji prší, Ruža zo samého dna) zaznamenali veľký čitateľský ohlas. Dokazuje to, že Zelinová trvalo dokáže pútať svojím osobitým svetom čitateľsky príťažlivého príbehu, ktorý je umocnený jeho dômyselnou kompozíciou a atraktívnym sujetom.
Anton Baláž
