Hana Zelinová

Hana Zelinová sa vo svojej prekvapujúco pohotovo vytvorenej románovej trilógii Anjelská zem (1946), Hora pokušenia a Dievočka, vstaň! (obe 1948) pokúsila zrekapitulovať celú naturistickú víziu sveta – od rozkladných dôsledkov mestskej civilizácie (na ktoré upozorňovali najmä Chrobák a Ondrejov), ktoré však lákali naivných dedinčanov pozlátkou ľahšieho života, až po nevyhnutnosť návratu do lona prírody a dediny. Charakteristiky Zelinovej rozprávačstva sa zvyčajne vyčerpávajú pri konštatovaní autorkinej záľuby v bizarnej (expresívnej) fabulácii, inšpirovania sa severskými rodovými ságami či nemeckou regionalistickou prózou. V literárnej histórii žije z nej fakticky len názov prvého dielu „vďaka“ polemike vyvolanej J. Felixom. No príbeh Valérie Baltazárovej je hlbinne modelovaný na spôsob biblických či spasiteľských sujetov mystérií (zostúpenie z výšin – konfrontácia s protivenstvami sveta – pokúšanie – zdanlivá smrť – vzkriesenie), čo ostatne prezrádza aj následnosť nadpisov jednotlivých častí. Pozoruhodné je už to, že Zelinová si trúfla do tejto typicky mužskej sujetovej roly postaviť ženu, čím len chcela podčiarknuť kritickosť situácie (neexistencia mužského následníka!). Bizarne expresívna fabulácia zodpovedá aj sujetu o „navrátenom synovi“, ktorý stojí práve na šťastnom vybrdávaní protagonistu zo všetkých protivenstiev a pokušení. (...) Nejde tu iba o narýchlo „spichnutý“ tendenčno-propagačný text. Práve týmto „samospasiteľským“ modelovaním sujetu sa autorka usilovala vyjsť v ústrety dobovému hľadaniu východísk z hodnotovej krízy, ktorú chápala hlbšie ako aktuálne doliehajúcu vojnu, a navyše stavať voči východisku vnucovanému komunistami inú alternatívu.