Ako prozaička debutovala novelou Fúkni do púpavy o spolužití manželského páru výtvarníčky a básnika. Jej románová novela Dom pod morušou, podľa ktorej bol nakrútený aj televízny film, stvárňuje príbeh viacgeneračnej bratislavskej rodiny. Po zbierke poviedok a čŕt Zimné búrky a novele adresovanej staršej mládeži Dievčence nasledoval román o životnom štýle súčasných intelektuálok Núdzové priznanie. Postrehy zo svojho moskovského pôsobenia zachytila v publicistickej próze Kankán nad Kremľom. Rozmarné poviedky zo zbierky Nový Dekameron spája príbeh mladej pracovníčky knižnice. V tematike písania o súčasnej žene pokračuje aj v próze Z denníka zrelej ženy. Prezentuje v nej viaceré stránky svojho umeleckého snaženia: usiluje sa o úprimnosť a nefalšovanosť, o zvýraznenie ženského cítenia a vnímania sveta. Jej obnaženie svojho pocitového sveta je pôvabné a v mnohom odvážne. Viaceré jej prózy vychádzali v časopisoch (Slovenka: Madony a hriešnice, Z denníka zrelej ženy) a v zborníkoch súčasných prozaičiek (Espresso Eva, Zbližovanie a i.). Ako profesionálna novinárka sa venuje kultúrnej publicistike, zvlášť žánru rozhovorov. Venuje sa najmä tvorivým rozhovorom s výtvarnými umelcami (knižne Dialógy v ateliéroch), v poslednom čase píše aj zaujímavé nekrológy o známych osobnostiach, ktoré dotvárajú kolorit bratislavského umeleckého života.
