Helena KRIŽANOVÁ-BRINDZOVÁ r. 1941 absolvovala štúdium na gymnáziu v Nitre. R. 1941 – 48 pôsobila ako učiteľka v Ludaniciach, 1948 – 49 pracovníčka Spolku slov. spisovateľov, 1949 – 50 a 1953 – 55 dramaturgička Čs. rozhlasu, medzitým 1951 – 53 redaktorka časopisu Zornička, 1956 – 59 Pionier, potom spisovateľka v slobodnom povolaní, 1967 – 69 redaktorka časopisu Rodina a škola, od 1969 opäť spisovateľka v slobodnom povolaní, od r. 1976 žila na dôchodku v Bratislave. Verše uverejňovala od r. 1943 v časopisoch Kultúra, Živena a Elán, neskôr v Kultúrnom živote, Slovenke, Živote a v časopisoch pre deti a mládež. Debutovala zbierkou krátkych próz pre deti Makara a iné rozprávky (1946). Po dlhšej prestávke napísala prózy pre deti Poštárik (1961), Dušan (1962), Šťastnú cestu, Dušan! (1963), Februárka – more – Artin (1963), Poštárik sa vráti (1976) nadviazala na prózu Poštárik. V poézii sa prezentovala zbierkou sonetov Modlitby za šťastie (1948) a zbierkou Koľko len búrok (1959). Pre deti napísala veršovanú knižku Kocúr lekárom a iné rozprávky (1950). Autorka veršovanej práce Traja bratia (1952). Prekladateľka ruskej a sovietskej poézie (Puškin, Michalkov, Ščipačov, Lukonin a i.), ako prvá preložila do slovenčiny ruské byliny. Autorka desiatok rozhlasových hier pre deti a mládež, napísaných podľa predlôh ľudových rozprávok alebo ruských a sovietskych autorov: Žabka cárovná (1955), Morský cár a Jelena Premúdra (1959), Spiaca krásavica (1960), Gjuli – herátska ruža (1964), Ivan, sedliacky syn (1972), Rozprávka o krajnom prípade (1977), Traja bratia a prekrásna Ajslu, Časeňa (obe 1984), Bohatier Suchmantij (1985) a i. Spolupracovala na rozhlasovom seriáli Čo nového, Bielikovci?, pre Čs. televíziu písala scenáre televíznych pásiem a dramatizácií rozprávok.
