Helena TURCEROVÁ-DEVEČKOVÁ v r. 1893 – 1904 navštevovala francúzsku školu v Moskve, po jej skončení a ročnej prestávke odišla k príbuzným do Varšavy, aby sa zdokonalila v poľštine. R. 1905 začala študovať francúzsku literatúru v Paríži (Sorbonna, Collège de France, Ústav orientálnych jazykov). Po skončení štúdií od r. 1913 pôsobila ako prof. francúzštiny na dievčenskom gymnáziu v Menzelinsku, 1914 uskutočnila cestu do Talianska, na spiatočnej ceste ju zastihla vojna na Slovensku, takže sa usadila v Martine. Od 1915 žila v Jasenovej, od 1920 prof. slovenčiny, nemčiny a francúzštiny na obchodnej škole v Dolnom Kubíne, od 1923 v Kežmarku, kde účinkovala dve desaťročia ako inšpektorka cudzích jazykov na obchodných učilištiach a na školách pre ženské povolania. Od 1948 žila v Bratislave, venovala sa prekladateľskej práci. R. 1910 na odporúčanie prof. E. Denisa v Paríži napísala po francúzsky prácu Ľudovít Štúr a idea slovenskej nezávislosti (1913, preklad práce vyšiel r. 1956), ktorá mala veľký ohlas v slov. a českých časopisoch. Pre svojich prof. E. Haumanta a L. Legera spracovala štúdie o vplyve Heglovej filozofie na Ľ. Štúra a o dejinách Matice slov. V Prúdoch uverejnila štúdiu Styky slavianofilov so Slovákmi a ich vplyv na odtrhnutie sa Slovákov od Čechov (1913), napísala štúdiu o troch láskach Ľudovíta Štúra a memoárový príspevok o J. G. Tajovskom. Prekladala základné diela krásnej literatúry z ruštiny a francúzštiny (Ostrovskij, Gercen, Kuprin, L. N. Tolstoj, Balzac, Diderot, A. Dumas, France, Rolland, Stendhal a i.), príležitostne aj z poľštiny (Kraszewski).
