Obč. m. Ignác Grebáč. Študoval na gymnáziách v Trstenej, Ružomberku a v Rožňave, kde r. 1907 maturoval, potom absolvoval teologické štúdiá na seminári v Spišskej Kapitule (1911 vysvätený za r. k. kňaza). Od r. 1911 pôsobil ako kaplán vo Veličnej, 1913 v Smižanoch, počas prvej svetovej vojny 1914 – 18 poľný kurát na východnom fronte, 1918 – 19 opäť kaplán v Smižanoch, od 1919 farár vo Veličnej, zároveň prof. gymnázia a redaktor v Ružomberku (Duchovný pastier, Slovák), od r. 1945 sa venoval len kňazskému povolaniu. Od r. 1909 uverejňoval básne v časopisoch, ovplyvnený Hviezdoslavom, Kraskom a poéziou Slov. moderny. Autor básnických zbierok Piesne a dumky (1914), z nich viaceré zhudobnili M. Moyzes a M. Schneider-Trnavský, Kytica (1919), V povíchrici (1919); ďalšia jeho občianska i nábožensky motivovaná lyrika ostala roztrúsená v časopisoch (výber z jeho poézie vyšiel r. 1992 pod názvom Moja lýra). Výraznejšie sa prezentoval ako dramatik spoločenskými a biblickými hrami (Bez domu, 1917; Až lipa zakvitne; Svitaj nám, svitaj!; V údolí života, všetky 1920; Fabiola; Ruth; Slovenský legionár; Učiteľka, 1922). Venoval sa aj prekladateľskej činnosti, najmä z poľskej literatúry. Ako publicista prispieval do slov. periodickej tlače početnými osvetovými, náboženskými a najmä politickými článkami, angažoval sa v katolíckom krídle slov. národného hnutia.
