Imrich Sedlák od mladosti písal články, príspevky a štúdie, ktoré uverejňoval v novinách a časopisecky, knižne debutoval monografiou Z literárneho života východného Slovenska (1960). Aj v ďalšom literárnohistorickom bádaní sa ťažiskovo a systematicky orientoval na výskum problematiky východoslovenského regiónu a jeho významných osobností. Literárny a biografický aspekt prevládal v publikáciách Ján Andraščík (1965), Bohuš Nosák-Nezabudov (1982) a Pavol Horov – ponorný básnik (1990), v ktorých popri životopisnom zábere a analýze diela publikoval aj cenný dokumentárny materiál. Syntetický charakter mala základná publikácia Strieborný vek 1-2 (1970) o literárnych i širších kultúrnych pohyboch na východnom Slovensku v období národného obrodenia, opäť bohato doložená súbormi dokumentov. K problematike bernolákovského a štúrovského hnutia vo východoslovenskom priestore sa I. Sedlák nanovo vrátil v syntéze nazvanej V letokruhoch národa (1997), na ktorú nadviazala kniha V čierťažiach búrok (2001) o národno-integračných procesoch r. 1848-1918, pričom osvetlenie literárnych dejín východného Slovenska r. 1918-1938 zavŕšila publikácia Svitanie na východe (2008). Napokon táto rozsahom monumentálna voľná trilógia (871 strán) vyšla pod spoločným názvom Východné Slovensko v letokruhoch národa (2012). Ako zostavovateľ a spoluautor sa I. Sedlák agilne podieľal na tvorbe viacerých kolektívnych diel a zborníkov: K slovenskému národnému vývinu na Slovensku (1970), Východné Slovensko v dejinách slovenskej literatúry (1971), Bernolákovci v národnom obrodení (1985), Pavol Jozef Šafárik a slovenské národné obrodenie, Hugolín Gavlovič v dejinách slovenskej kultúry (oba 1989), Ľudovít Štúr v súradniciach minulosti a súčasnosti (1997), Osobitosť literárnej tvorby Ľuda Ondrejova (2001), Podoby slovenského romantizmu v dielach Janka Kráľa, Jána Francisciho a Jána Kalinčiaka (2002), Janko Jesenský a Zora Jesenská v slovenskej literatúre, Jozef Nižnánsky v kontexte medzivojnovej a povojnovej literatúry (oba 2004), Karol Kuzmány a Štefan Moyses v slovenských národných a cirkevných dejinách (2007), Anton Bernolák a bernolákovci, prví kodifikátori spisovnej slovenčiny (2008) a iných. Ako editor I. Sedlák pripravil na vydanie beletristické práce: Jozef Tomášik-Dumín: Spevy novej doby (1982), Bohuš Nosák-Nezabudov: Spevy tatranské (1984) a Anton Prídavok: Vrásky času (2007).
Pavol Parenička, 3. októbra 2016 in Aktuality Matica slovenská
