Imrich Sedlák

21. 1. 1933
Červenica pri Prešove
—  1. 10. 2016
Žáner:
editorská činnosť, literárna veda, odborná literatúra, literatúra faktu, próza

Stručná charakteristika

V literárnohistorickom bádaní osobitnú pozornosť venoval najmä výskumu východoslovenského regiónu, jeho národno-politických, kultúrno-spoločenských a literárnych integračných procesov ako prirodzenej súčasti slovenského národného celku. Dôkazom toho sú monografie Z literárneho života východného Slovenska, Ján Andraščík, Strieborný vek 1 2 (v druhom vydaní pod názvom V letokruhoch národa), na ktorú nadväzuje práca V čierťažiach búrok o národnointegračných procesoch v r. 1848 – 1918. Podarilo sa mu v nich dokázať, že Slovensko bez východného Slovenska, a to v minulosti i dnes, jeho osobitej a originálnej kultúry, dôležitých obchodných ciest v minulosti, pestrej zmesi geografických daností, by nebolo tým Slovenskom, ako je dnes. Na vydanie pripravil výbery Jozef Tomášik-Dumín: Spevy novej doby, Bohuš Nosák-Nezabudov: Spevy tatranské a Pavol Horov: Ponorný básnik. Bol hlavným redaktorom Dejín Prešova, zostavovateľom a spoluautorom viacerých kolektívnych diel: Prešovské kolégium v slovenských dejinách, K slovenskému národnému vývinu na Slovensku, Východné Slovensko v dejinách slovenskej literatúry, Kežmarské lýceum, Bernolákovci v národnom obrodení, Pavol Jozef Šafárik a slovenské národné obrodenie, Hugolín Gavlovič v dejinách slovenskej kultúry, Ľudoví Štúr v súradniciach minulosti a súčasnosti a i. Publikácia Karol Kuzmány a Štefan Moyses v slovenských národných dejinách vyšla pri príležitosti ich okrúhlych jubileí, ale predovšetkým pre ich význam pre národný, kultúrny a cirkevný život Slovákov v 30. – 60. rokoch 19. storočia. Obaja patria k najvýznamnejším osobnostiam slovenského národno-politického hnutia a kultúrno-spoločenského i literárneho úsilia. Všestranne, aktívne, cieľavedome a nezištne zasahovali do najaktuálnejších otázok slovenského života a hľadali východiská na jeho rozvoj a napredovanie. Okrem týchto prác zostavil a redigoval 14 ročníkov spoločenskovedného zborníka Nové obzory (1959 – 1972), ktorý práve pod jeho vedením dosiahol vysokú odbornú úroveň, 15 ročníkov vedeckého múzejného zborníka Literárnomúzejný letopis Matice slovenskej (1980 – 1997). V literárnomúzejnej oblasti sa prezentoval ako autor scenárov viacerých literárnomúzejných výstav a expozícií (Literárneho múzea Jonáša Záborského v Župčanoch, Literárneho múzea Pavla Horova v Bánovciach nad Ondavou, Múzea Ľudovíta Štúra v Modre, Pamätného domu Pavla Jozefa Šafárika v Kobeliarove, Múzea slovensko-slovanských vzťahov A. S. Puškina v Brodzanoch a i.), participoval pri zostavovaní a redigovaní spoločenskovedných zborníkov a zborníkov z vedeckých konferencií, publikoval desiatky štúdií vo vedeckých zborníkoch a odborných periodikách.