Imrich Vaško

8. 11. 1936
Ondrašovce
—  9. 2. 2010
Ružomberok
Žáner:
esej, literárna veda, odborná literatúra, poézia

Životopis autora

Imrich VAŠKO (8. 11. 1936 – 9. 2. 2010) – básnik literárny kritik, vedec, publicista, vysokoškolský učiteľ, mim. prof. Katolíckej univerzity v Ružomberku, funkcionár.
R. 1952 – 56 študoval na Pedagogickej škole, 1956 – 59 slovenčinu a ruštinu na Filologickej fakulte Vysokej školy pedagogickej, 1959 – 60 na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Od 1960 pracovník, po novembri 1989 vedúci Katedry slov. jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Prešove (teraz Prešovská univerzita), od r. 2000 na Katolíckej univerzite v Ružomberku. V období normalizácie po r. 1968 diskriminovaný. Ako literárny kritik a historik vstúpil do literatúry v polovici 60. rokov článkami, glosami, recenziami a štúdiami o súčasnej slov. poézii. Ako východisko estetických a etických hodnôt mu bola Rúfusova poézia, neskôr si všíma medzivojnových autorov Plávku, Smreka, Lukáča, Ondrejova, Hečka a i. V 70. rokoch sa sústredil na medzivojnovú avantgardu. Vydal antológie pre stredoškolskú mládež Žriedlo (1972), Súradnice (1977), príležitostné zborníky A slovo čisté (1975) o L. Novomeskom, Wolker v nás (1976), zborník Rieky, hory, hviezdy a človek. Cesta a posolstvo Rudolfa Jašíka (1978). Po r. 1989 sa venoval Beniakovi, básnikom katolíckej moderny, slov. exilovej tvorbe. Vydal zborníky mladých autorov, ako editor prispel k vydaniu diela J. Pada, J. Zborovjana, M. Válka, M. Rúfusa a i. Svoju poéziu vydal v bibliofíliách Oravské akordy (1984) a Dôverné oslovenia (1989), spoluautor Inaugurálie (1990), autor kapitoly o medzivojnovej literatúre v Dejinách slovenskej literatúry (1984), monografie Kapitoly zo slovenskej medzivojnovej poézie (1985), vysokoškolských skrípt Život slova (1990), literárneho sprievodcu Pamätný dom P. J. Šafárika (spoluautor, 1986), eseje Pavol Horov – básnik domova (1987). Jeho štúdie, reflexie a marginálie vyšli pod názvom Iniciály: Od Šafárika k Sládkovičovi (1997), ďalej vydal So Šafárikom v erbe (1995), monografickú prácu o M. Rúfusovi Uložený údel (2000). Rúfusovej tvorbe venoval aj esej Závetcovia (2005) a monografiu Milan Rúfus (2010); zostavil jubilejnú publikáciu Filozofická fakulta KU v Ružomberku 2000 – 2004 (2005).