Ingrid Lukáčová photo 2

Ingrid Lukáčová

20. 4. 1969
Trebišov
Rodné meno:
Šangriková

Komplexná charakteristika

Ingrid Lukáčová debutovala zbierkou básní Slnko šetrí zápalkami (1996). Už v tejto zbierke sa objavujú prvky, ktoré sa stávajú typickými aj pre jej neskoršiu tvorbu. Autorka tematizuje prevažne lásku a jej podoby, ktoré neraz vytvárajú paralely s prírodnými javmi. Nevyhýba sa však ani sociálnej či etickej problematike, zobrazuje súčasnú spoločnosť a chlad medziľudských vzťahov tvoriace protipól k Božej láske.
V zbierke sa ocitá niekoľko textov nadobúdajúcich gnómický charakter, tie sa však  z neskoršej tvorby Lukáčovej postupne vytrácajú. Poetka spája aj zdanlivo nespojiteľné atribúty a vytvára tým zvláštne obrazy. Pomerne výrazným prvkom poézie Ingrid Lukáčovej sa stávajú slovné hračky, kompozíciou – spájaním slov vytvára neologizmy,
aplikovaním foneticky podobných výrazov v určitom kontexte slová nadobúdajú ďalší význam a rozširuje sa tak konotačné pole básní. Na ozvláštnenie textov používa autorka  občasný rým prechádzajúci do asonancie.
Tendencia vizuálne – graficky znázorniť texty a rozšíriť tak ich možné významy pomocou grafických znamienok pretrváva aj v ďalších zbierkach.
Nasledujú zbierky Písmovízia (2002) a Láskolam (2004), ktoré svojím štýlom ani tematikou nevybočujú z línie načrtnutej debutovou knihou Slnko šetrí zápalkami. Zlom a čiastočná zmena poetiky nastáva až vydaním v poradí štvrtej zbierky Duo s ozvenou (2006). Grafickou stránkou a motívom ozveny, vytvárajúcim spojivo medzi jednotlivými básňami,  predznamenáva autorka tvorbu básnických skladieb. Dominantné postavenie tu nadobúda žena ako ochrankyňa a nositeľka života, ženský princíp je nadradený mužskému. Pribúdajú známky ornamentalizmu, možno badať zámernú abstraktnú preexponovanosť, miestami na úkor zrozumiteľnosti textu. Podobné prvky uplatňuje Lukáčová aj v zbierke Dotyky nehy (2009), kde opäť zdôrazňuje už spomínaný ženský princíp a hľadanie nadčasových hodnôt. Rovnako ako v celej poetkinej tvorbe, i tu sa objavuje motív Boha a viery. Jemná erotická línia prvej časti sa v druhej časti tvorenej pätnástimi sonetmi ešte zintenzívňuje. Básnická skladba Deň celý láskavý (2011) pripomína svojím leitmotívom – celý deň – a vnímaním každodenností, ktoré prináša, skôr hudobnú kompozíciu. Slovné spojenie celý deň zároveň predstavuje nielen prvok zreťazujúci, ale svojou permanentnou prítomnosťou aj ozvláštňujúci básne.
Základom básnickej skladby Blíženec les (2014) tvorí zobrazenie prírodného sveta a personifikácia lesa predstavujúceho živý organizmus, prostredníctvom ktorého lyrický subjekt dokáže vnímať existenciu Stvoriteľa.

Martina Grmanová