Písanie je veľa vecí. Je to komunikácia s mojím najhlbším ja. Nie vtedy, keď hovorím alebo gestikulujem, ale keď píšem, keď vytváram vety v nemčine, v jazyku môjho písania, v ktorom sa viem najlepšie vyjadriť, vtedy komunikujem najpresnejšie. Písaním zaujmem určité stanovisko voči svetu a oslobodzujem sa. (...) Viem, kde stojím, viem, ako sa k istému problému staviam, a môžem ísť ďalej. Písanie je nielen terapia, ale najmä komunikácia so svetom, prostredníctvom ktorej nachádzam priateľstvá, svoje mobilné dvory. Je to vlastne spôsob života. (...) Jazyk je to posledné a najskrytejšie zo všetkého v živote, od čoho sa človek môže odpútať. Potom si nájde vlastný jazyk. Slovenský jazyk znesie emocionalitu, ale nemčina je presnejšia, konkrétnejšia, potrebuje viac faktov.
