Ivan Bukovčan od r. 1932 študoval na gymnáziu v Prešove, od 1935 v Prahe, potom znova v Prešove, kde r. 1940 maturoval, r. 1940 – 44 vyštudoval právo na Právnickej fakulte Slov. univerzity v Bratislave. Od r. 1945 pôsobil ako redaktor v Košiciach a v Bratislave, 1946 – 47 parlamentný spravodajca a šéfredaktor filiálky Národnej obrody v Prahe, od 1947 externý spolupracovník Čs. št. filmu, od 1948 filmový dramaturg v Bratislave. Vzťah k divadelnému a filmovému umeniu ovplyvnil hlavne jeho pražský pobyt (predstavenia E. F. Buriana, Voskovca a Wericha). V prvej fáze tvorivej aktivity v povojnových rokoch sa venoval hlavne publicistike a reportážam z ciest (Rozpačitý mier, Kuba bez brady). Autor veselohry Surovô drevo (1954), historickej komédie Diablova nevesta (1957), veselohry Hľadanie v oblakoch (1961). V 60. rokoch sa angažoval hlavne vo filmovej a televíznej scenáristike, ako aj v dramatike, ktorá prevládala v poslednej etape jeho tvorby po r. 1967. Zaradil sa k hlavným tvorcom tohto žánru. Staval najmä na psychologicky prekreslených charakteroch. Najvýraznejší úspech dosiahol drámou Kým kohút nezaspieva (1971), ktorá tvorí súčasť triptychu (Pštrosí večierok a Zažeň vlka) o problematike stroskotania ľudských ideálov. V záverečnom tvorivom období napísal tragikomédiu Fatamorgána (1977). Autor scenárov k filmom Šťastie príde v nedeľu (1958), Tango pre medveďa (1966), Zmluva s diablom (1967), Medená veža (1970), Orlie pierko (1971) a Stratená dolina (1976). Ako dramaturg pracoval na ďalších námetoch a scenároch, adaptoval cudzie námety vo filmových scenároch i vo vlastných hrách, prepracoval vlastnú prózu na scenár alebo filmový scenár na divadelnú hru (Rodná zem – Surovô drevo, Posledná bosorka – Diablova nevesta).
