R. 1962 – 66 študoval na Strednej priemyselnej škole chemickej v Bratislave, kde 1966 – 72 absolvoval Lekársku fakultu UK. R. 1972 – 73 lekár v Žiline, 1973 – 75 v Nemocnici L. Dérera v Bratislave, 1975 – 78 odborný asistent na Katedre radiodiagnostiky Lekárskej fakulty UK, 1978 – 82 pracovník Výskumného ústavu humánnej bioklimatológie v Bratislave, 1982 – 85 primár Okr. ústavu národného zdravia v Čadci, 1985 – 90 námestník riaditeľa v Diagnosticko-liečebnom ústave, 1990 – 94 poslanec SNR, 1994 – 98 minister kultúry Slovenskej republiky, od r. 1998 poslanec Národnej rady Slov. republiky, bol majiteľom vydavateľstva Print-Servis. Začínal ako dramatik, r. 1970 spoluzakladateľ študentského divadla U Rolanda, pre ktoré spoločne s P. Belanom spoluautorsky pripravil 11 hier, z nich bola najúspešnejšia Ostrovy (1974, knižne vyšla až r. 1992 spolu s ďalšími dvoma hrami pod názvom Triptych o Ďzure, Ostrovoch a Dravcovi). Neskôr sa dramatickej tvorbe venoval iba príležitostne, spoločne s P. Valom napísal trilógiu z veľkomoravského obdobia Knieža (1986), Bratia (1988), Kráľ Svätopluk (1990). Ťažisko jeho literárnych aktivít spočívalo v oblasti prózy. Autor románu Hriešne lásky osamotených mužov (1979), zbierky poviedok Bozk uličníka (1981), románu Ako chutí zakázané ovocie (1981), historického románu Pangharty (1985), románových noviel Čierne diery (1985), Experiment „láska“ (1989), zbierky poviedok Záhadný úsmev štrbavého anjela (1987), historizujúcej grotesky Praotec Samo (1990), kníh Biela pani, mŕtvy pán… (s P. Jarošom, 1992), Báje a mýty starých Slovanov (1994). Jeho prozaické diela vyšli v českom, maďarskom, poľskom, ruskom a ukrajinskom preklade. Ako kultúrny a politický publicista popri príspevkoch v periodikách napísal knižku politických komentárov Slovensko vlasť moja (1994).
