Ivan Izakovič

15. 11. 1934
Bratislava
—  28. 12. 2023
Bratislava
Pseudonym:
Ivan Podolinský
Žáner:
dráma, literatúra faktu, pre deti a mládež, próza, rozhlasová tvorba, scenáristika

Životopis autora

Ivan IZAKOVIČ (otec → Karol Izakovič) v r. 1945 – 53 študoval na gymnáziách v Bratislave, Martine a v Košiciach, 1953 – 58 slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. R. 1958 – 60 pôsobil ako redaktor časopisu Nová literatúra, 1960 – 92 redaktor a zástupca šéfredaktora v Slov. vydavateľstve krásnej literatúry (Tatran), 1992 – 94 riaditeľ sekcie umenia a literatúry na Ministerstve kultúry SR, žije v Bratislave. Od r. 1956 časopisecky uverejňoval črty, fejtóny, poviedky a cestopisné reportáže, literárnu publicistiku a kritiku, neskôr sa prezentoval rozhlasovými, divadelnými i televíznymi hrami a scenármi, prozaickú tvorbu doplnil o novely a romány, venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Autor rozhlasových hier z histórie i zo súčasnosti: Smrť dona Juana (1963, ktorú neskôr spracoval ako divadelnú hru i ako televíznu inscenáciu), Katarzia (1965), Ten, čo kráča tmou (1967), Úbohý Pyrrhus (1968), Balada o odpúšťaní nevinným (1969), Proti veku nieto lieku (1972), Spomienky na Petrodvorec (1976), Viac ako láska (1980), Nie som stvorený pre samotu (1981), autor divadelnej hru Oidipus (1967), komédie Ploty stavať netreba (1977) a televíznej hry Všetci kozmonauti sa cítia výborne… (1975). Deťom a mládeži adresoval televízny seriál Dobrodružstvá Ivka-Pivka (1969), ktorý r. 1978 upravil do podoby rovnomennej rozprávkovej knižky a rozhlasovej hry Fujarôčka moja, napísal aj bábkovú hru Veľké preteky (1974). Próza pre dospelých - dvojnovela Rekviem (1970), historický román Rasputin a cárovná (1972). Televíznu hru Všetci kozmonauti sa cítia výborne… prepracoval na vedecko-fantastickú prózu Cudzie svety (1975), rozhlasovú hru Spomienky na Petrodvorec  zasa na román Fontány (1978). Autor populárno-náučných kníh Posledný Azték alebo Chvála archeológie (1981), Indiánska krv (1993), Atahualpa, posledný Inka (1994); životopisných románov o P. I. Čajkovskom Chvíle šťastia, roky múk (1983), o M. P. Musorgskom Geniálny diletant (1989) a zbierok psychologických poviedok zo súčasnosti Lámanie ľadov (1986). V ostatnom období vydal biografické romány o panovníkoch a dejateľoch ruských a európskych dejín: Život a smrť (1999), V meste kráľov (2001), Biskup a kráľ (2004) a i. Prekladal z ruštiny, preložil 22 prozaických diel (M. A. Bulgakov, I. A. Gončarov, J. M. Nagibin a i.) a 24 divadelných hier (A. P. Čechov, L. M. Leonov, K. M. Simonov a i.), ktoré uviedli slov. profesionálne divadlá.