Ivan Kolenič photo 1

Ivan Kolenič

22. 1. 1965
Zvolen
Žáner:
poézia, próza

Napísali o autorovi

Zdrojom jeho básnenia je očarenie niečím vzdialeným, čo nie je celkom zrozumiteľné, čo nemôžeme vnímať v jasných podrobnostiach, čo môžeme pochopiť skôr odhadom, skôr nazretím do seba, ako do veci samej. (...) Jeho naturel vystihujú tie miesta, kde máme do činenia s bohatou imaginatívnosťou vyslovenou s veľkou, až poverčivou pozornosťou k jazyku, s dôverou v skrytú vznešenosť vysloveného, s kultúrou, ktorá sa získava čítaním prekliatych básnikov.

Valér Mikula

Exhibícia. Písanie ako terapia, písanie ako exhibícia. Koleničovo písanie je exhibíciou písania, ktoré je navyše «podkuté» afekťáckymi «urbanizmami».

Peter Macsovszky

Tematická a motivická kontraverznosť Koleničových prác môže pomýliť najmä tých, ktorí končia už pri prvom pláne explicitného zvýznamňovania textu, a autorom podčiarknutú formálnu hypertrofiu a poetologickú či žánrovú etablovanosť textov nevnímajú, prípadne vnímajú len ako náhodné, samoúčelné, zvrátené (anti)estetikum, a nie ako významný významový signál.

Stanislava Chrobáková

Ivana Koleniča veru nemožno porovnávať so žiadnym iným básnikom! Zameniť ho či nebodaj spájať jeho básnenie s tvorbou akejkoľvek literárnej skupiny, generácie – škatuľkovať a hermeticky ho stláčať, by bolo priam hriešne! Kolenič je výsosť jedinečný, jeho poetika je pravá a poctivá. Poctivá je i jeho faloš a škodoradostné úškrny, ktorými nás častuje v nie jednej básni, a jeho výraz neraz zachádza pod kožu a ďalej. Môže si dovoliť všetko, lebo je básnik – tak to i sám tvrdí a zdá sa, inak to ani byť nemôže. V básni sa striedavo ukrýva za mäkké metafory; raz je nežný lyrik, romantický spevák milostných elégií, inokedy vyskočí spoza svojho úkrytu a vystrája ako šašo, komediant. Potom sa halí do hábov tajomna, noci a hriechu, je majstrom trýznivých slovných eskalácií, nešťastných pádov, krvavých lások a mučivých zvestovaní... Ivan Kolenič je básnik, ktorého verše pália a uzdravujú. Čítať ich je takisto nebezpečné, ako všetky tie sonety prežiť na vlastnej koži. Jeho výzva je jasná: Ber, alebo zdochni v objatí Krásy!

Marián Grupač