Ivan Štrpka photo 3

Ivan Štrpka

30. 6. 1944
Hlohovec
Žáner:
esej, literárna veda, poézia, próza, iné

Stručná charakteristika

Do literatúry vstúpil ako príslušník básnickej skupiny Osamelí bežci zbierkou Krátke detstvo kopijníkov, ktorá je záznamom dospievania, záznamom vzopretia sa mladej duše proti prijatiu človeku nedôstojnej spoločenskej zmluvy. Druhá kniha Tristan tára je neodadaistickým vybavovaním si účtov s prázdnotou fráz, s plochosťou spoločensko-politického jazyka. Ďalšia Štrpkova kniha Teraz a iné ostrovy je osnovou projektu, myšlienka na človeka dnes i tu, na nástrahy v ňom a mimo neho, na historický svet v ňom a na človečiu dejinotvornú kompetenciu. Štvrtá básnická zbierka Pred premenou vyšla v roku 1982. Básnik sa v nej usiluje odpútať od ťaživých pút logiky, od predchádzajúcej skúsenosti. U Štrpku je evidentná reorganizácia premiestňovania vlastností a významov do nových štruktúrnych celkov, aby im dal iný, nový rozmer. Správy z jablka sú knihou, o ktorej možno povedať, že je nanášaním hĺbky, rozširovaním magického priestoru autorovho sveta, spestrofarebňovaním toho, čo už stretli, procesuálnym dostredivým vrstvením šifier. Kniha textov piesní Modrý vrch je pozoruhodným dokumentom spolupráce rockového hudobníka a filmára Deža Ursinyho s básnikom Ivanom Štrpkom a dokumentom Štrpkovho básnického putovania a vývoja. Chronologicky od druhej polovice sedemdesiatych rokov zachytáva Štrpkovo pesničkové básnenie až do roku 1987. Zbierka Všetko je v škrupine nesie črty cestopisu, ale aj grotesknej vízie. Zároveň tu cítiť príklon k východným filozofiám, najmä k zenbudhizmu. Básnikova poézia v básnickej skladbe Krásny nahý svet pôsobí dojmom, že ju píše človek, ktorý sa nečakane obzrel a našiel svet za svojím chrbtom v netušenom pohybe, v zázračnom rozprávkovom rozpoložení. Azda tu ide o fenomenologickú túžbu dostať sa pred existenciu vecí, k ich bytiu v prirodzenom tvare. Kniha esejí Kŕč roztvorenej dlane a iné eseje je výsledkom Štrpkovho politického myslenia a jeho skúseností ako šéfredaktora Kultúrneho života. Básnická kniha Ivana Štrpku Rovinsko, juhozápad. Smrť matky prináša vážne a temné tóny, pokusy evokovať, navodiť stretnutia so skutočnosťou z druhej strany skúsenosti.

Jozef Mihalkovič

Názov najnovšej knihy špičkového slovenského básnika Ivana Štrpku Hermovská chôdza je odvodený od mytologickej postavy Hermesa (posla bohov, ľahkonohého sprievodcu a patróna zlodejov). Podľa autora jeho inšpiráciou bola Smaragdová doska pripisovaná Hermovi Trismegistovi, ktorej text má len 10 viet obsahujúcich celú teóriu alchýmie, no stal sa základom západnej ezoterickej tradície, pričom tento krátky text má obrovský dosah a jeho výklad by zaplnil celú knižnicu. V tomto zmysle je Štrpkova kniha rozsiahlym pásmom 390-tich textov a rovnakého množstva páuz, ktoré sú plnohodnotnými zložkami skladby a spoluvytvárajú jej zmysel. Týmito štrukturálnymi vlastnosťami sa Štrpkov text líši od všetkého, čo tento „osamelý bežec“ doteraz vytvoril. Štrpkova obraznosť je plná pohybu, je to sám pohyb. Nie je však obraznosťou hlučných miest, krikľavých konkrétností, krikľavej civilizácie, rachotiacich výbuchov a uplakaných nešťastí, je to jednosmerné kráčanie od ničoho k ničomu, heroická chôdza po svete, v ktorom protiklady nehlučne narážajú do seba, kde sa veci navzájom požierajú a vylučujú, kde unikajú významy a kde sa reálny pohyb i reálny priestor presúva do vnútra a vytvára hermetické tajomstvo o ničom. Pretože „Nič značí/ iba to, že viacej o tom nevieme“, a po tomto poznaní zostáva len ticho, ale „Toto ticho nie je pre uši“. Štrpkova zbierka je však napriek svojmu ezoterizmu prisvojovaním si sveta, v ktorom žijeme. Nejednoduché hľadanie konca tohto tajomstva sa opiera o vybrúsenú veršovú techniku v spojení s originálnou obraznosťou a polyfonickým myšlienkovým inštrumentáriom. Súčasťou knihy sú kongeniálne ezoterické ilustrácie Martina Gerbóca.

Alexander Halvoník