Ivan Szabó photo 1

Ivan Szabó

9. 7. 1939
Leopoldov
Pseudonym:
Ivan Divan, Ivan Krajčír, Ivan Mestečan, Ivan Trolaský, Leo Poldovský
Žáner:
esej, literatúra faktu, odborná literatúra, pre deti a mládež, próza

Napísali o autorovi

Szabó nebeletrizuje, ani sa o to nepokúša, jeho štýl je vecný, ale nepochybne pútavý. Čitateľa zaujme najmä tým, že fakty a faktografické údaje prepletá dialógmi, citátmi, výstižnými dokumentmi atď. V podstate teda ide o literatúru faktu, ale nie je to suchopárna knižka.

(Sibírska mozaika, Pavol Plutko, 1980)

Možno sa bude zdať nepodstatné hovoriť v súvislosti s knihou inklinujúcou k literatúre faktu o pôsobení na citový svet čitateľa, no Sibírska mozaika presvedčivo ukazuje, že práve v tomto druhu literatúry možno veľmi účinne zjednotiť racionálne a emocionálne pôsobenie na čitateľa, že práve v jednote dvoch rôznorodých účinkov je príťažlivosť a vari aj budúcnosť tejto literatúry.

(Peter Andruška, 1980)

Pre všetky medailóniky slávnych pilotov, konštruktérov a kozmonautov je príznačný Szabóov dynamický rozprávačský, štylistický impulz spočívajúci v zaraďovaní beletristických epizódok do vecného textu. Tieto vsuvky zo života reprezentantov letectva a kozmonautiky v istom zmysle tlmia holé fakty, resp. sprostredkúvajú a umožňujú ich adekvátny príjem.

(Slávni piloti, konštruktéri a kozmonauti, Ján Kopál, 1980)

Možno preto, že Ivan Szabó si zvolil chronologickú metódu, prevláda v jeho texte faktografickosť. Ponúka hotové fakty, nenúti čitateľa do spolupráce, tvorivého prístupu k textu. Vytvoril vlastne malú encyklopédiu motorizmu, kde síce čitateľ nájde potrebné fakty, ale neprežíva dobrodružstvo objavovania. Cestu k poznaniu má priamu, vydláždenú. Pritom autorovi nemožno uprieť snahu o čo najjednoduchšie vysvetlenie istých technických objavov, i keď často za cenu strohého opisu. Zrejme si to sám uvedomil, lebo miestami vsúva malé historky, ktoré majú oživiť záujem čitateľa a vytrhnúť ho zo stereotypu opisnosti.

(Svet na pneumatikách, Marta Žilková, 1987)

Ivan Szabó poskytuje čitateľovi nielen fakty a zaujímavé podrobnosti zo života Andreja Kvasa, ale aj údaje o počiatkoch a rozvoji letectva vo vtedajšom Uhorsku i vo svete. Slúži mu ku cti, že v neveľkom dielku dokázal sugestívne navodiť atmosféru doby a plnokrvne vykresliť význačnú a takmer zabudnutú postavu našich dejín. Darí sa mu to aj tým, že vhodne využíva dobové dokumenty, správy a články zo súvekých novín. No predovšetkým literárnymi postupmi, dobre koncipovanými opismi, dynamickými a funkčnými dialógmi sa dostáva až k prapohnútkam konania svojho hrdinu.

(Bosý pilot, Ladislav Švihran, 1997)

Fakty z histórie letectva dokáže autor podať až detektívne vzrušujúco – naopak, fiktívne beletristické pasáže pôsobia absolútne vierohodne... Starostlivo „naštudovaná“ – zároveň pôsobivo „vypovedaná“ kniha. Je slovenská i nadslovenská – je stredoeurópska.

(Vojtech Kondrót, 1998)

Dlhoročná publicistická prax autora poučila o neoceniteľnosti pútavého príbehu a v značnej miere prispela k čítanosti i čítavosti produktov jeho napohľad až prekvapujúco ľahkého pera. Na počiatku bol príbeh pre rodinný týždenník Život. Príbeh z prostredia druhého brehu zákonnosti či zvyčajných spoločenských noriem spolužitia „normálnej“ society. Príslušníkom tej skupiny, ktorej je práve porušovanie noriem normou, sa pousilujem ospravedlniť nezodpovedateľnou otázkou: Čo je vlastne norma? Pokusmi o odpoveď by mohol vzniknúť začarovaný kruh, preto sa vrátim k Szabóovmu príbehu – v predhovore ku knihe ho Milan Vároš špecifikuje ako krimipríbeh, ktorého základom je skutočná udalosť a autor pri jej prerozprávaní cieľavedome využíva dokumentárny a realistický štýl, potláčajúc fantazijné prvky tvorby...

(Hriechy v kočikárni, Peter Mišák, 1998)

Kniha Zabudnuté volanty je pútavým rozprávaním o začiatkoch motoristického diania u nás, doplnená dobovými fotografiami a pozoruhodnou faktografiou. Mapuje vývoj automobilizmu u nás... Kto sa raz bude zaoberať počiatkami slovenského automobilizmu, nájde v tejto knihe nesmierne množstvo cenných faktov.

(Milan Stano, 2002)

Ivan Szabó sa dostal do literatúry cez novinárčenie – aj v STOP-e aj v ProfiAute. Predovšetkým ako autor literatúry faktu orientoval svoj záujem najmä na činnosti a profesie, ktoré sa nezaobídu bez motorového pohonu, či už vo vzduchu, vo vesmíre alebo na cestách. Poslednú svoju knihu označuje ako „zaujímavosti o počiatkoch motorizmu u nás“. Jeho historická chronológia týchto zaujímavostí od konca 19. storočia do druhej svetovej vojny sa stáva vlastne aj historickým vstupom do vývoja motorizmu a motoristického športu na Slovensku. Nedeprimovaný značnou hospodárskou, technickou i sociálnou nepriazňou, aká na Slovensku vládla v tomto smere počas Rakúsko-Uhorska a v podstate aj počas prvej republiky, Szabó profesionálne poctivo rekonštruuje a zhromažďuje všetko, čo s motorizmom na Slovensku za toto necelé polstoročie súvisí. Vychádza pritom z oveľa hlbšej histórie...

(Ján Beňo, 2002)

Napriek tomu, že knihu Zabudnuté volanty vydavateľstvo zaradilo do edície Beletria, je to zmes staršej náučno-populárnej literatúry a novšej literatúry faktu reportážneho typu. Hrdinom je automobil, postavami sú vynálezcovia, automobilisti a automobiloví pretekári. Oblúk jeho záujmu z časového aspektu obopína rozprávanie od Klemensovho žiaroruchu a žiarovozu až po príbeh autobusu Frontového divadla zo Slovenského národného povstania. Szabóov štýl je jednoduchý a ľahký ako papier, na ktorom je text vytlačený. Faktograficky je presný, dokáže opraviť aj nesprávne údaje v renomovaných encyklopédiách. Vie, že nepovedal všetko, ale s nadšením demonštruje neúnavné úsilie človeka po samostatnom myslení a odvážnom riešení problémových otázok.

(Milan Jurčo, 2003)

Spisovateľ Ivan Szabó nezaprie v sebe investigatívneho novinára. Púšťa sa do knižných tém, ktoré iným buď ani nezišli na um, alebo sa im na Slovensku do toho akosi nechcelo. Robí tak aj v novej knihe V zajatí rýchlych kolies, v ktorej sa venuje vývoju motorizmu na Slovensku po druhej svetovej vojne očami slovenského motoristického pretekára JUDr. Ivan Friedla. Nezabúda na svoj príslovečný jemný humor, ľudské videnie tragických okamihov života. Je citlivý pozorovateľ, skúsený rozprávač faktov, celoživotný autor literatúry faktu. Ako spisovateľ kráča tadiaľ, kadiaľ nikto iný. Je pravda, že v susedných Čechách vzniká takýchto kníh ako maku, ale je aj pravda, že Slováci sa tomu ešte masovo nenaučili. Ivan Szabó to vie a múdro vypĺňa zbytočnú medzeru...

(Miloš Drastich, 2004)

     Ivan Szabó patrí k autorom, u ktorých sa mladícke literárne záujmy prejavili dosť zavčasu, ale jeho spisovateľský život sa napokon nerealizoval vo fiktívnej beletristike – pred vyše štvrťstoročím plnou parou zakormidloval do vôd literatúry faktu. Treba povedať, že tak spravil už ako renomovaný novinár a publicista, priradiac sa ku skupine kolegov, ktorí sa podobným spôsobom dostali a dostávali do literatúry, ku knižnej tvorbe... Ivan Szabó doteraz výrazne prispel ku kompletizovaniu histórie motorizmu a motoristického športu na Slovensku v uplynulom dvadsiatom storočí, ku konštituovaniu jeho prehľadu a vývoja... Pri písaní o jednom pretekárovi kompletne skladá a interpretuje jedinečný predmet svojho záujmu, pričom načrtáva stavbu a zhromažďuje tehly do toho, čo by malo tvoriť celkovú históriu motoristického športu na Slovensku po druhej svetovej vojne. Vytvoril prameň, ktorý má vecnú i objektívnu hodnotu a ktorý je nasýtený aj mnohorakým poznaním individuálneho, osobného, jednotlivostí a aktérov s ním spojených. Postaral sa, aby pre budúcnosť zostalo zachované v komponovanom svedectve to, na čo sa nemá zabudnúť, čo je kamienkami do mozaiky, do širšieho obrazu, ktorý sa nemôže zaobísť bez existencie takýchto literárno-publicistických výpovedí.

(Ján Beňo, 2004)

Populárnou encyklopédiou slovenských a európskych zbojníkov možno nazvať knihu Osudy slávnych zbojníkov, ktorú napísal plodný a vynachádzavý autor literatúry faktu Ivan Szabó... Podujal sa na sceľovaciu prácu a pripravil súbor medailónikov usporiadaných do populárne napísanej galérie zbojníkov. Záujemcovia o túto problematiku nemusia snoriť po archívoch, hľadať jednotlivé čriepky v podobe článkov, príspevky v zborníkoch, regionálnych brožúrkach, pretože to podstatné nájdu v tejto knihe. Autor je nielen nesuchopárnym v problematike slovenského a európskeho zbojníctva, ale aj nemilosrdným rozbíjačom ilúzií a bohatierskych mýtov. Zasväcuje čitateľov do pravdivých udalostí a faktov z napospol krátkeho života zbojníkov, ukazuje, že zbojníci neboli až takí rýdzi gavalieri, ako nám ich vykresľujú legendy a povesti.

(Milan Kenda, 2005)