Ivan TEREN v r. 1934 – 36 študoval na gymnáziu v Trenčíne, 1936 – 42 v Prešove, kde maturoval, 1942 – 48 filozofiu a slovenčinu na Filozofickej fakulte Slov. univerzity v Bratislave. Počas stredoškolských a vysokoškolských štúdií spolupracoval s rozhlasom v Bratislave, cez SNP bol hlásateľom, redaktorom a režisérom Slobodného slov. vysielača. R. 1945 – 46 pracoval v Čs. rozhlase v Košiciach a v Bratislave, 1946 – 52 ako herec a dramaturg, 1952 – 55 riaditeľ SND v Bratislave, súčasne 1952 – 62 šéfrežisér Čs. rozhlasu v Bratislave, zakladateľ televíznej filmovej tvorby, 1962 – 71 vedúci umeleckého programu, od 1972 režisér Čs. televízie v Bratislave. Prvé verše uverejnil v zborníku prešovských študentov Mlaď (1940), prispieval do Nového rodu, Tvorby, Elánu. Niekoľko jeho odbojových básní uverejnili Clementisove londýnske Nové časy (1943 – 44), po ústupe povstania do hôr redigoval partizánske noviny Mor ho! Autor zbierky Rozstrieľané mesto (1946), v druhom vydaní (1965) zaradil do nej aj nové básnické cykly. V rozhlase režíroval nahrávky poézie, literárnych pásiem, rozhlasových hier a úpravy divadelných hier. V televízii naštudoval v r. 1957 jednu z prvých bratislavských televíznych inscenácií. Medzi jeho najvýznamnejšie televízne inscenácie patria Dom Bernardy Alby (1966), Bankrot (1966), Objav v lese (1975), Ruže a sneh (1984), aj televízne filmy Prelom (1980), Čierny slnovrat (1984), Puto najsilnejšie (1990). Režíroval aj televízny seriál Jedenáste prikázanie (1977). Napísal scenár folklórneho divadelného pásma Rok na dedine (1948), ktoré sa stalo predlohou celovečerného rovnomenného filmu (1967). Zaslúžil sa o televíznu podobu niektorých diel slov. literatúry: Ondrejovovho Jerguša Lapina, Mináčovho románu Smrť chodí po horách a i. R. 1949 – 55 redigoval programový bulletin Javisko, vydal antológie Svetové rozhlasové hry (1961) a Televízne hry (1967). Za celoživotné dielo mu v máji 2007 odovzdali filmovú cenu Igric (2006).
